Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dozvedať sa ‑á ‑ajú nedok.

dozvedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. 1. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získavať správy, informácie: d. sa niečo, o niečom z novín, z rádia; d. sa neuveriteľné veci; z knihy, z materiálu, z prameňov sa dozvedáme zaujímavé skutočnosti; z jeho listu sa dozvedáme, že sused zomrel; Ženy sa dozvedajú, čo už dávno vedia. [F. Hečko]; Nakoniec sa dozvedám, že mám pracovať v krajskom meste. [V. Beniak]
2. (na koho, na čo; ø; s vedľajšou vetou) ▶ otázkami prejavovať záujem o niekoho, o niečo; syn. pýtať sa, vypytovať sa, dopytovať sa, prezvedať sa: d. sa na cestu, na výsledok; kdekoho sa naňho dozvedala; dozvedal sa, či je žena doma; Nešťastný otec sa začal dozvedať, písať na rozličné strany, ale podistým bolo neskoro. [M. Urban]
dok. k 1dozvedieť sa


dozvedieť sa -vie sa -vedia sa -veď sa! -vedel sa -vediac sa dok. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získať správu, informáciu, dopočuť sa, dočítať sa: d. sa radostnú novinu; d. sa niečo z novín, z televízie; výsledky sa dozvieme zajtra; nesmie sa o tom nič d.; od koho si sa to dozvedel?; náhodou sme sa dozvedeli, že ovdovel; nikdy sa nedozvieme, ako sa to stalo; Dnešný človek sa chce za krátky čas dozvedieť veľa nového. [LT 1998]nedok.dozvedať sa

dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sainformovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úloháchdopočúvať sapočúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvályzoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokátahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa

2. p. pýtať sa 2


počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbezachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovozastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromovhovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať ušihovor. očúvať

2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebetydozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú staršíchbyť poslušný: od malička počúval, bol poslušnýpodrobovať sapodvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazomdávať na niekoho


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dozvedať sa, -á, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo, bezpredm. i so spoj. či) vypytovať sa, dopytovať sa: d. sa na cestu, smer; „Tak tkať budeš?“ dozvedá sa Zoboľka. (Tim.); d. sa, či je niekto doma;

2. (čo, o kom, o čom) získavať, dostávať zprávy, informácie: Konečne sa dozvedám, že nemá na cestu. (Jes.) O Kalinčiakových rodičoch dozvedáme sa zo synovej autobiografie. (Mráz);

dok. k 2 dozvedieť sa


dozvedieť sa, -vie, -vedia dok. (čo o čom, o kom, od koho) dopočuť sa, získať, dostať zprávu, informácie, zvedieť: Chce sa dozvedieť podrobnosti. (Kuk.) My sme sa chytro dozvedeli, čo sa stalo. (Jégé) Vtedy sa Ráztočania dozvedeli, že šrapnel sa trhá vo vzduchu. (Urb.); d. sa o najnovších medzinárodných udalostiach; d. sa novinu od priateľa;

nedok. dozvedať sa

Morfologický analyzátor

dozvedať nedokonavé sloveso
(ja) dozvedám VKesa+; (ty) dozvedáš VKesb+; (on, ona, ono) dozvedá VKesc+; (my) dozvedáme VKepa+; (vy) dozvedáte VKepb+; (oni, ony) dozvedajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dozvedal VLesam+; (ona) dozvedala VLesaf+; (ono) dozvedalo VLesan+; (oni, ony) dozvedali VLepah+;
(ty) dozvedaj! VMesb+; (my) dozvedajme! VMepa+; (vy) dozvedajte! VMepb+;
(nejako) dozvedajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

dozvedať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor