dozrieť1 -zreje -zrejú -zrej! dok.
1. zrením dosiahnuť konečný stav, úplne sa vyvinúť: zrno, hrozno d-lo; mládenec d-l na muža dospel
2. dosiahnuť želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový stupeň ap.: situácia d-la (na riešenie); myšlienka d-la do umeleckého tvaru; vedecky d.;
nedok. dozrievať -a
dozrieť2 -ie -ú -zri! dok.
1. dať pozor, dohliadnuť: d. na žiakov, d. na poriadok
2. zrakom dosiahnuť, dovidieť: jeho oko d-ie ďaleko;
nedok. dozerať
dozerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (na koho, na čo) ▶ sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo al. aby sa dodržiavali príkazy, predpisy, normy a pod., dávať pozor; syn. dohliadať: prísne d. na poriadok, na čistotu; d. na dodržiavanie zásad, predpisov; d. na prácu, na priebeh hlasovania; učiteľ dozerá na deti; výrobca dozerá na kvalitu výrobkov; Všade bol, na všetko dozeral a všetko videl. [M. Urban] ▷ dok. ↗ dozrieť2
dozrieť1 -reje -rejú -rej! -rel -rejúc -retý -retie dok. 1. ▶ zrením dosiahnuť konečný stav, dosiahnuť zrelosť, úplne sa vyvinúť: zrno, ovocie dozrelo; banány v teple dozrejú; v tomto kraji čerešne nikdy nedozrejú; med musí d.; dozretie semien; vajíčko dozrelo; bunka dozrela; mládenec dozrel na muža dospel 2. ▶ prirodzeným vývinom dosiahnuť želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový stupeň a pod.: vedecky, umelecky, ľudsky d.; situácia dozrela na to, aby sme ju riešili; dozrel čas na vydanie nového slovníka; dozrelo v ňom rozhodnutie ísť študovať; básnikovo umelecké dozretie; Na veľké úlohy musí človek dozrieť. [R. Jašík]; Všetko treba nechať dozrieť v hlave i v duši. [Pc 1999] ▷ nedok. ↗ dozrievať
dozrieť2 -rie -rú -ri! -rel -rúc dok. 1. (na koho, na čo) ▶ venovať niekomu, niečomu pozornosť s cieľom, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo, vykonať dozor, dať pozor; syn. dohliadnuť: d. na deti, na statok; d. na čistotu, na domácnosť; d. synovi na úlohy; nestačila na všetko d.; d., aby bol poriadok; Chlapča moje, tvoja mať ide na roľu a na teba ktože dozrie. [D. Tatarka] 2. (kam) ▶ zrakom dosiahnuť po istú hranicu; syn. dovidieť, dohliadnuť: jeho oko dozrie ďaleko; z okna dozrel až na neďaleké vŕšky ▷ nedok. k 1 ↗ dozerať
dozrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. ▶ zrením sa vyvíjať, stávať sa zrelým, zrieť: jahody, paradajky už dozrievajú; na poliach dozrieva obilie; niektoré odrody čerešieň dozrievajú neskôr; dozrievajúce hrozno; dozrievanie koňaku, vína; urýchliť dozrievanie zemiakov; dozrievanie pohlavných buniek; Dievča skôr dozrieva ako chlapec. [R. Sloboda] dospieva 2. ▶ prirodzeným vývinom dosahovať želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový stupeň a pod.: citovo, umelecky d.; rozhodnutie v ňom dlho dozrievalo; dozrievanie partnerskej lásky [KN 1999]; Dozrieval v ňom plán ľstivej pomsty. [J. Lenčo]; V Ľ. Štúrovi dozrievala myšlienka uviesť do slovenského života nový spisovný jazyk. [NP 1987] ▷ dok. ↗ dozrieť1
nedozretý -tá -té príd. pejor. ▶ ktorý nedosiahol potrebnú, požadovanú úroveň kvality; syn. nezrelý, nevyzretý: n. nápad, návrh; prvé, ešte nedozreté dielo mladého autora; nedozreté zákonodarstvo [J. Čomaj]; Trpké plody nedozretého liberalizmu. [Slo 2002] ▷ ↗ i dozrieť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku
2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny
3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám
4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti
5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania
dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsť • prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniu • dosiahnuť • docieliť • dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľ • dopracovať sa • subšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkom • kniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania
2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieť • dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na muža • kniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelo • vyrásť • dorásť • narásť: už vyrástol • fraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok
3. p. dostať sa 1
dovidieť zrakom dosiahnuť po istú hranicu • dozrieť • dohliadnuť: z okna dovidel, dozrel až na rieku; rovina, kam oko dovidí, dohliadne
dozrieť1 1. p. vyzrieť2 1 2. p. dosiahnuť 4
dozrieť2 1. porov. dozerať 2. p. dovidieť
opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriť • dať na poriadok • postarať sa • hovor.: obriadiť • oriadiť • vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu • ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy • hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť • nár.: obšatriť • okiepiť • ohriešiť • okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa • nachovať • nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok • dozrieť • dať pozor • zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa • posprávať (Dobšinský)
2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1
uležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, napr. zrelosť, mäkkosť • odležať sa: hrušky sa do zimy dobre uležia, odležia; pren. nechám, aby sa mi problém v hlave uležal, odležal • odstáť • postáť (o niektorých potravinách pri ich úprave): mäso dáme do druhého dňa odstáť, postáť • dozrieť (dosiahnuť stav zrelosti; najmä o zrení ovocia mimo stromu): banány v teple dozreli, uležali sa
vyzrieť2 1. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým • dozrieť • uzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacov • uležať sa • odležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky
2. p. dospieť 2
dozerať, -á, -ajú nedok. (na koho, na čo, zried. i nad kým, nad čím, zastar. i koho, čo) dávať pozor, vykonávať, mať dozor, dohliadať: d. na poriadok; Dozerala na gazdovstvo. (Gab.) (Profesor) mal dozerať nad mládežou. (Kuk.) Má sa tu dobre. Nik ju nedozerá. (Ráz.);
dok. dozrieť2
dozrieť1, -zreje, -zrejú dok. stať sa zrelým, úplne sa vyvinúť (najmä o plodoch rastlín): jablká, hrušky dozreli, obilie, hrozno dozrelo; vajíčko dozrelo, bunka dozrela, peľové zrnká dozreli; pren. Šuhaj dozrel v muža (Vaj.) dospel; myšlienka dozrela; Bola mi dozrela v hlave mienka (Gab.) vyvinula sa; pomery dozreli na (pre) revolúciu stali sa vhodnými; problém dozrel stal sa aktuálnym; dozreté umelecké dielo dokonalé;
nedok. dozrievať, -a, -ajú
dozrieť2, -zrie, -zrú, rozk. -zri dok.
1. (na koho, na čo, zried. i nad kým, nad čím, zastar. koho, čo) dať pozor, dohliadnuť: d. na deti, statok, d. na poriadok; Nad prešom a pivnicou sama bude stačiť dozrieť. (Kuk.) Dozrite mi toho pána, čo tu býva. (Ráz.)
2. (koho, čo) postihnúť zrakom, spozorovať, zbadať: Mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže. (Kal.);
nedok. k 1 dozerať