dozrieť2 -ie -ú -zri! dok.
1. dať pozor, dohliadnuť: d. na žiakov, d. na poriadok
2. zrakom dosiahnuť, dovidieť: jeho oko d-ie ďaleko;
nedok. dozerať
dozerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (na koho, na čo) ▶ sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo al. aby sa dodržiavali príkazy, predpisy, normy a pod., dávať pozor; syn. dohliadať: prísne d. na poriadok, na čistotu; d. na dodržiavanie zásad, predpisov; d. na prácu, na priebeh hlasovania; učiteľ dozerá na deti; výrobca dozerá na kvalitu výrobkov; Všade bol, na všetko dozeral a všetko videl. [M. Urban] ▷ dok. ↗ dozrieť2
dozrieť2 -rie -rú -ri! -rel -rúc dok. 1. (na koho, na čo) ▶ venovať niekomu, niečomu pozornosť s cieľom, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo, vykonať dozor, dať pozor; syn. dohliadnuť: d. na deti, na statok; d. na čistotu, na domácnosť; d. synovi na úlohy; nestačila na všetko d.; d., aby bol poriadok; Chlapča moje, tvoja mať ide na roľu a na teba ktože dozrie. [D. Tatarka] 2. (kam) ▶ zrakom dosiahnuť po istú hranicu; syn. dovidieť, dohliadnuť: jeho oko dozrie ďaleko; z okna dozrel až na neďaleké vŕšky ▷ nedok. k 1 ↗ dozerať
bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc
2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice
dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu
hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)
2. p. brániť 1, stáť1 4
kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím • robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtov • dozerať • robiť dozor • dohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na deti • revidovať • prehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinu • preverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkov • hovor. zastar. vizitovať (Bodický) • monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie
opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu
starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!
2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru
3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!
p. aj trápiť sa
4. p. starieť sa
strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí
p. aj chrániť
dozerať, -á, -ajú nedok. (na koho, na čo, zried. i nad kým, nad čím, zastar. i koho, čo) dávať pozor, vykonávať, mať dozor, dohliadať: d. na poriadok; Dozerala na gazdovstvo. (Gab.) (Profesor) mal dozerať nad mládežou. (Kuk.) Má sa tu dobre. Nik ju nedozerá. (Ráz.);
dok. dozrieť2
dozrieť2, -zrie, -zrú, rozk. -zri dok.
1. (na koho, na čo, zried. i nad kým, nad čím, zastar. koho, čo) dať pozor, dohliadnuť: d. na deti, statok, d. na poriadok; Nad prešom a pivnicou sama bude stačiť dozrieť. (Kuk.) Dozrite mi toho pána, čo tu býva. (Ráz.)
2. (koho, čo) postihnúť zrakom, spozorovať, zbadať: Mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže. (Kal.);
nedok. k 1 dozerať