dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
dovysoka p. vysoko 2, dohora 1
vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima
2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysoka • navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevo • kniž. vozvysok • poet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysok • zastaráv. zvýše • zastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)
3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodne • značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvo • vrcholne • nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie