dovtedy zám. ukazovacie príslovkové ▶ ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod. v minulosti al. v budúcnosti, do toho času, do tých čias; syn. dotiaľ: d. platný zákon; d. sa to určite vyrieši; toľko kníh pokope d. ešte nevidel; až d. s ním neboli problémy; zostaneme d., kým bude treba; príde, ak si to d. nerozmyslí; keď sa d. nevráti, choďte ho hľadať; a d. čo mám robiť?; Spoznala som iný život, než aký som žila dovtedy. [J. Mlčochová]