dovoliť -ľ! dok. dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu d-l pracovať doma; zdravotný stav mi to ned-í; rodičia mu d-ia všetko; d-ľ(te)! zdvorilé požiadanie; expr. (no) d-ľ(te)! prejav nesúhlasu;
nedok. dovoľovať
// dovoliť si
1. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: druhý raz si to ned-ľ! d-l som si (pozdraviť Vás) zdvorilostná formula
2. dožičiť si, dopriať si: d. si prepych; môžu si to d.;
nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa
dovolenie -ia s. ▶ súhlas, ktorým sa niečo dovoľuje, súhlas na niečo: pýtať si d. od rodičov; požiadať o d.; dostať, mať d.; bez dovolenia odísť; môžeš to urobiť iba s mojím dovolením; často iron. milostivé d. □ s dovolením dovoľte; s vaším dovolením zdvorilé požiadanie ▷ ↗ i dovoliť1
dovoliť si -lí si -lia si dovoľ si! -lil si -liac si dok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejaviť prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: d. si uštipačnú poznámku voči niekomu; dovolil si odísť bez súhlasu rodiča; ten si dovolí bársčo; dovolil som si pozvať vás; dovolím si tvrdiť, poznamenať, že ...; druhý raz si to nedovoľ!; Správal sa nenútene, sem-tam si dovolil aj nejaký nevinný žartík. [M. Urban]; Takto si z neho uťahovať! Ako si to môžu dovoliť? [R. Sloboda] 2. ▶ môcť si užiť niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dožičiť si, dopriať si: d. si chvíľku oddychu; môže si d. kupovať drahé veci; jeho študentské vrecko si taký luxus nemôže d.; Finančne je pobyt v dome výhodný, môže si ho dovoliť každý dôchodca. [NP 1987] ▷ nedok. ↗ dovoľovať si
dovoliť1 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lenie dok. (komu čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) 1. ▶ dať súhlas, dovolenie na to, aby niekto niečo robil al. urobil; syn. povoliť: d. deťom pozerať televíziu; rodičia mu dovolia všetko; nedovolí, aby ho urážali; kto vám dovolil odísť?; svedomie mu nedovolilo, aby tak konal; Primerane deťom pomáhajme, ale dovoľme, aby aj ony pomáhali nám. [NP 1987] □ dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte (mi), ak dovolíte zdvorilé požiadanie 2. ▶ dať možnosť, umožniť niečo: okolnosti, zdravotný stav mu nedovolil, aby sa vrátil; rád kupuje obrazy, pokiaľ mu to peňaženka dovolí ◘ fraz. expr. (no) dovoľ!, (no) dovoľte! prejav rozhorčenia, nesúhlasu ▷ nedok. ↗ dovoľovať
dovoliť2 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lený dok. 1. ▶ skončiť voľbu; dokončiť voľby: poslanci dovolili 2. (koho) ▶ uskutočniť dodatočnú voľbu niekoho, dodatočne zvoliť: d. poslancov do obecných zastupiteľstiev; d. troch členov na uvoľnené miesta rady
dovoľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci nedok. (komu čo; s neurčitkom) 1. ▶ dávať súhlas na to, aby niekto niečo robil; syn. povoľovať: predpisy to dovoľujú; veľa mu dovoľuješ; prečo im dovoľujete chodiť neskoro?; Prísne ju napomenie, aby nedávala dieťaťu čaj, keď to jeho rodičia nedovoľujú. [K. Lazarová] 2. ▶ dávať možnosť niekomu, aby niečo robil, umožňovať: chodil na dlhé prechádzky, kým mu to zdravotný stav dovoľoval; Náhlil sa preč, ako mu to len jeho chorá noha dovoľovala. [J. Mlčochová]; Zastierala nervozitu, ktorá jej nedovoľovala ani spávať. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. ↗ dovoliť1
dovoľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovanie si nedok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejavovať prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvažovať sa, opovažovať sa, trúfať si: d. si kritizovať nadriadeného; doma si nemôže veľa d.; priveľa si dovoľuje; dovoľujem si tvrdiť, poznamenať, že ...; toto si voči mne nedovoľuj!; Dovoľuješ si všetko obrátiť naruby, pre svoje vrtochy. [N. Rappensbergerová]; Ľudia si na vás zvyknú a začnú si dovoľovať. [P. Jaroš] 2. ▶ môcť si užívať niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dopriavať si: môže si d. aj takýto luxus; Ako sa videlo, všetko si dovoľoval, ale o pôžičke ani neuvažoval. [F. Švantner] ◘ fraz. čo si to dovoľuješ, dovoľujete! výraz rozhorčenia, ohradenia sa ▷ dok. ↗ dovoliť si
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť
2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si
2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci
dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si • dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť • popriať si: deti si popriali dostatok spánku • pohovieť si • expr.: povoliť si • povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právo • dať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť nám • dovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?
2. p. odôvodniť
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovali • pripustiť: nepripustí výnimku, odvrávanie • zniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápach • vydržať: musíte vydržať trocha neporiadku
2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržať • vystáť • zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odpor • poznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná
dovoliť, -í, -ia, rozk. -voľ dok. (komu čo i s neurč.) dať súhlas k niečomu, pripustiť, nezabrániť, dopustiť: Ja som ti dovolil, čo by druhý otec nebol dovolil. (Kuk.) Ďakujem ti, apuško môj, že si mi dovolil skončiť techniku. (Jégé)
● dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte zdvorilé požiadanie o niečo; hovor. dovoľ! (dovoľte!), no dovoľ! (no dovoľte!) prejav nesúhlasu, odporu, rozhorčenia, reakcia na urážku ap.; keď (ak) mi čas dovolí ak budem mať čas;
|| dovoliť si (čo i s neurč.)
1. opovážiť sa, trúfať si: d. si žart voči niekomu; Páni dovolili si také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé) Tak si dovolil poslať mi kyticu. (Jégé)
2. dopriať si, dožičiť si: d. si prepych; Ten si to môže dovoliť — doma majú všetko. (Ráz.);
nedok. dovoľovať si
dovoľovať, -uje, -ujú nedok. (komu čo i s neurč.) dávať súhlas k niečomu, súhlasiť s niečím, pripúšťať, nebrániť, dopúšťať: Dovoľujem vám i zabaviť sa. (Kuk.); paragraf, ktorý dovoľuje otravovať ľudí (Urb.); okolnosti, pomery niečo nedovoľujú;
dok. dovoliť
|| dovoľovať si (čo i s neurč.)
1. opovažovať sa, odvažovať sa, trúfať si: mnoho si voči niekomu d.; Čo si to dovoľujete?
2. dopriavať si: d. si prepych;
dok. dovoliť si