Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dovoliť -ľ! dok. dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu d-l pracovať doma; zdravotný stav mi to ned-í; rodičia mu d-ia všetko; d-ľ(te)! zdvorilé požiadanie; expr. (no) d-ľ(te)! prejav nesúhlasu;

nedok. dovoľovať

// dovoliť si

1. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: druhý raz si to ned-ľ! d-l som si (pozdraviť Vás) zdvorilostná formula

2. dožičiť si, dopriať si: d. si prepych; môžu si to d.;

nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa

dovoliť -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

dovoliť si -lí si -lia si dovoľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.

dovolenie -ia s. ▶ súhlas, ktorým sa niečo dovoľuje, súhlas na niečo: pýtať si d. od rodičov; požiadať o d.; dostať, mať d.; bez dovolenia odísť; môžeš to urobiť iba s mojím dovolením; často iron. milostivé d. □ s dovolením dovoľte; s vaším dovolením zdvorilé požiadanie ▷ ↗ i dovoliť¹

dovoliť si -lí si -lia si dovoľ si! -lil si -liac si dok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejaviť prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: d. si uštipačnú poznámku voči niekomu; dovolil si odísť bez súhlasu rodiča; ten si dovolí bársčo; dovolil som si pozvať vás; dovolím si tvrdiť, poznamenať, že ...; druhý raz si to nedovoľ!; Správal sa nenútene, sem-tam si dovolil aj nejaký nevinný žartík. [M. Urban]; Takto si z neho uťahovať! Ako si to môžu dovoliť? [R. Sloboda]
2. ▶ môcť si užiť niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dožičiť si, dopriať si: d. si chvíľku oddychu; môže si d. kupovať drahé veci; jeho študentské vrecko si taký luxus nemôže d.; Finančne je pobyt v dome výhodný, môže si ho dovoliť každý dôchodca. [NP 1987]
▷ nedok. ↗ dovoľovať si

dovoliť¹ -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lenie dok. (komu čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) 1. ▶ dať súhlas, dovolenie na to, aby niekto niečo robil al. urobil; syn. povoliť: d. deťom pozerať televíziu; rodičia mu dovolia všetko; nedovolí, aby ho urážali; kto vám dovolil odísť?; svedomie mu nedovolilo, aby tak konal; Primerane deťom pomáhajme, ale dovoľme, aby aj ony pomáhali nám. [NP 1987] □ dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte (mi), ak dovolíte zdvorilé požiadanie
2. ▶ dať možnosť, umožniť niečo: okolnosti, zdravotný stav mu nedovolil, aby sa vrátil; rád kupuje obrazy, pokiaľ mu to peňaženka dovolí
◘ fraz. expr. (no) dovoľ!, (no) dovoľte! prejav rozhorčenia, nesúhlasu
▷ nedok. ↗ dovoľovať

dovoliť² -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lený dok. 1. ▶ skončiť voľbu; dokončiť voľby: poslanci dovolili
2. (koho) ▶ uskutočniť dodatočnú voľbu niekoho, dodatočne zvoliť: d. poslancov do obecných zastupiteľstiev; d. troch členov na uvoľnené miesta rady

dovoľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci nedok. (komu čo; s neurčitkom) 1. ▶ dávať súhlas na to, aby niekto niečo robil; syn. povoľovať: predpisy to dovoľujú; veľa mu dovoľuješ; prečo im dovoľujete chodiť neskoro?; Prísne ju napomenie, aby nedávala dieťaťu čaj, keď to jeho rodičia nedovoľujú. [K. Lazarová]
2. ▶ dávať možnosť niekomu, aby niečo robil, umožňovať: chodil na dlhé prechádzky, kým mu to zdravotný stav dovoľoval; Náhlil sa preč, ako mu to len jeho chorá noha dovoľovala. [J. Mlčochová]; Zastierala nervozitu, ktorá jej nedovoľovala ani spávať. [Ľ. Zúbek]
▷ dok. ↗ dovoliť¹

dovoľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovanie si nedok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejavovať prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvažovať sa, opovažovať sa, trúfať si: d. si kritizovať nadriadeného; doma si nemôže veľa d.; priveľa si dovoľuje; dovoľujem si tvrdiť, poznamenať, že ...; toto si voči mne nedovoľuj!; Dovoľuješ si všetko obrátiť naruby, pre svoje vrtochy. [N. Rappensbergerová]; Ľudia si na vás zvyknú a začnú si dovoľovať. [P. Jaroš]
2. ▶ môcť si užívať niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dopriavať si: môže si d. aj takýto luxus; Ako sa videlo, všetko si dovoľoval, ale o pôžičke ani neuvažoval. [F. Švantner]
◘ fraz. čo si to dovoľuješ, dovoľujete! výraz rozhorčenia, ohradenia sa
▷ dok. ↗ dovoliť si

dovoliť, -í, -ia, rozk. -voľ dok. (komu čo i s neurč.) dať súhlas k niečomu, pripustiť, nezabrániť, dopustiť: Ja som ti dovolil, čo by druhý otec nebol dovolil. (Kuk.) Ďakujem ti, apuško môj, že si mi dovolil skončiť techniku. (Jégé)

● dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte zdvorilé požiadanie o niečo; hovor. dovoľ! (dovoľte!), no dovoľ! (no dovoľte!) prejav nesúhlasu, odporu, rozhorčenia, reakcia na urážku ap.; keď (ak) mi čas dovolí ak budem mať čas;

nedok. dovoľovať

|| dovoliť si (čo i s neurč.)

1. opovážiť sa, trúfať si: d. si žart voči niekomu; Páni dovolili si také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé) Tak si dovolil poslať mi kyticu. (Jégé)

2. dopriať si, dožičiť si: d. si prepych; Ten si to môže dovoliť — doma majú všetko. (Ráz.);

nedok. dovoľovať si

dovoľovať, -uje, -ujú nedok. (komu čo i s neurč.) dávať súhlas k niečomu, súhlasiť s niečím, pripúšťať, nebrániť, dopúšťať: Dovoľujem vám i zabaviť sa. (Kuk.); paragraf, ktorý dovoľuje otravovať ľudí (Urb.); okolnosti, pomery niečo nedovoľujú;

dok. dovoliť

|| dovoľovať si (čo i s neurč.)

1. opovažovať sa, odvažovať sa, trúfať si: mnoho si voči niekomu d.; Čo si to dovoľujete?

2. dopriavať si: d. si prepych;

dok. dovoliť si

dovoliť dok. csl dať súhlas, pripustiť: To ďieučä kceu̯, ľen mu to jeho roďina ňekcela dovoliť (Žaškov DK); Nemahem mu dovolič, abi se spil (Kameňany REV) Já sa ale čudujem, že jím to tag dovolá (Bzince p. Jav. NMV); Dziévča, a doma ci, reku, dovolá chodzit po takích šelijakíh muzikách? (Brestovany TRN); Jak starosta dovoľel, ta začaľi tancovac (Rankovce KOŠ)
F. robil bi som, aľe ked mi ňedovoľa pľuca (Záhradné PRE) - nevládzem dýchať

dovoliť si dok. csl dopriať si, dožičiť si: Tie (nohavice) boľi porižovanie saťínom, ako chtorí si vládau̯ dovoľiť (Sedl. Dubová DK); To si lem ona maže dovoliď na sebe takia šeti (Revúca); Bohatí ludé, tí si móhli dovolit krajšú (truhlu) kúpit (Ružindol TRN); To na valaľe sebe ňemohol dovoľic, bo to veľke peňeži stalo (Kokšov-Bakša KOŠ)

dovôľať p. dovoliť

dovoliť, dozvoliť dk dať súhlas, privoliť: kdy gim prawo dowolilo (P. ĽUPČA 1565); panu Rudnyanskemu Patrowanie dowolili boli na drwa choditi (P. LEHOTA 1625); dowol mi tebe se spitati (MS 1758); klamat se také tebe dozwolené gest (PT 1778); -ovať, -vôľať ndk: žadnemu se nedowoluge osnowu kupiti (JELŠAVA 1609); kdy mu oni to nedowoluwali (BYTČA 172444); gjnjmu (drevo) rubati dowolati (OBSOLOVCE 1770); concedo: dowolugem, dozwolugem, powolugem (KS 1763); pre wiceg obcow takegto sskoly wistaweny se dozwoluge (LEVOČA 1787); -ievať frekv: w tich horach pany zwolenszky za peny dowolyewaly drewo rubati ((ŠTIAVNIČKA) 1676)