Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dovoliť -ľ! dok. dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu d-l pracovať doma; zdravotný stav mi to ned-í; rodičia mu d-ia všetko; d-ľ(te)! zdvorilé požiadanie; expr. (no) d-ľ(te)! prejav nesúhlasu;

nedok. dovoľovať

// dovoliť si

1. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: druhý raz si to ned-ľ! d-l som si (pozdraviť Vás) zdvorilostná formula

2. dožičiť si, dopriať si: d. si prepych; môžu si to d.;

nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dovoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; dovoliť si

dovolenie -ia s. ▶ súhlas, ktorým sa niečo dovoľuje, súhlas na niečo: pýtať si d. od rodičov; požiadať o d.; dostať, mať d.; bez dovolenia odísť; môžeš to urobiť iba s mojím dovolením; často iron. milostivé d.s dovolením dovoľte; s vaším dovolením zdvorilé požiadanie ▷ ↗ i dovoliť1


dovoliť si -lí si -lia si dovoľ si! -lil si -liac si dok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejaviť prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: d. si uštipačnú poznámku voči niekomu; dovolil si odísť bez súhlasu rodiča; ten si dovolí bársčo; dovolil som si pozvať vás; dovolím si tvrdiť, poznamenať, že ...; druhý raz si to nedovoľ!; Správal sa nenútene, sem-tam si dovolil aj nejaký nevinný žartík. [M. Urban]; Takto si z neho uťahovať! Ako si to môžu dovoliť? [R. Sloboda]
2.môcť si užiť niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dožičiť si, dopriať si: d. si chvíľku oddychu; môže si d. kupovať drahé veci; jeho študentské vrecko si taký luxus nemôže d.; Finančne je pobyt v dome výhodný, môže si ho dovoliť každý dôchodca. [NP 1987]
nedok.dovoľovať si


dovoliť1 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lenie dok. (komu čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) 1.dať súhlas, dovolenie na to, aby niekto niečo robil al. urobil; syn. povoliť: d. deťom pozerať televíziu; rodičia mu dovolia všetko; nedovolí, aby ho urážali; kto vám dovolil odísť?; svedomie mu nedovolilo, aby tak konal; Primerane deťom pomáhajme, ale dovoľme, aby aj ony pomáhali nám. [NP 1987]dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte (mi), ak dovolíte zdvorilé požiadanie
2.dať možnosť, umožniť niečo: okolnosti, zdravotný stav mu nedovolil, aby sa vrátil; rád kupuje obrazy, pokiaľ mu to peňaženka dovolí
fraz. expr. (no) dovoľ!, (no) dovoľte! prejav rozhorčenia, nesúhlasu
nedok.dovoľovať


dovoliť2 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lený dok. 1.skončiť voľbu; dokončiť voľby: poslanci dovolili
2. (koho) ▶ uskutočniť dodatočnú voľbu niekoho, dodatočne zvoliť: d. poslancov do obecných zastupiteľstiev; d. troch členov na uvoľnené miesta rady


dovoľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci nedok. (komu čo; s neurčitkom) 1.dávať súhlas na to, aby niekto niečo robil; syn. povoľovať: predpisy to dovoľujú; veľa mu dovoľuješ; prečo im dovoľujete chodiť neskoro?; Prísne ju napomenie, aby nedávala dieťaťu čaj, keď to jeho rodičia nedovoľujú. [K. Lazarová]
2.dávať možnosť niekomu, aby niečo robil, umožňovať: chodil na dlhé prechádzky, kým mu to zdravotný stav dovoľoval; Náhlil sa preč, ako mu to len jeho chorá noha dovoľovala. [J. Mlčochová]; Zastierala nervozitu, ktorá jej nedovoľovala ani spávať. [Ľ. Zúbek]
dok.dovoliť1


dovoľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovanie si nedok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejavovať prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvažovať sa, opovažovať sa, trúfať si: d. si kritizovať nadriadeného; doma si nemôže veľa d.; priveľa si dovoľuje; dovoľujem si tvrdiť, poznamenať, že ...; toto si voči mne nedovoľuj!; Dovoľuješ si všetko obrátiť naruby, pre svoje vrtochy. [N. Rappensbergerová]; Ľudia si na vás zvyknú a začnú si dovoľovať. [P. Jaroš]
2.môcť si užívať niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dopriavať si: môže si d. aj takýto luxus; Ako sa videlo, všetko si dovoľoval, ale o pôžičke ani neuvažoval. [F. Švantner]
fraz. čo si to dovoľuješ, dovoľujete! výraz rozhorčenia, ohradenia sa
dok.dovoliť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve


odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právodať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť námdovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?

2. p. odôvodniť


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dovoliť, -í, -ia, rozk. -voľ dok. (komu čo i s neurč.) dať súhlas k niečomu, pripustiť, nezabrániť, dopustiť: Ja som ti dovolil, čo by druhý otec nebol dovolil. (Kuk.) Ďakujem ti, apuško môj, že si mi dovolil skončiť techniku. (Jégé)

dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte zdvorilé požiadanie o niečo; hovor. dovoľ! (dovoľte!), no dovoľ! (no dovoľte!) prejav nesúhlasu, odporu, rozhorčenia, reakcia na urážku ap.; keď (ak) mi čas dovolí ak budem mať čas;

nedok. dovoľovať

|| dovoliť si (čo i s neurč.)

1. opovážiť sa, trúfať si: d. si žart voči niekomu; Páni dovolili si také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé) Tak si dovolil poslať mi kyticu. (Jégé)

2. dopriať si, dožičiť si: d. si prepych; Ten si to môže dovoliťdoma majú všetko. (Ráz.);

nedok. dovoľovať si


dovoľovať, -uje, -ujú nedok. (komu čo i s neurč.) dávať súhlas k niečomu, súhlasiť s niečím, pripúšťať, nebrániť, dopúšťať: Dovoľujem vám i zabaviť sa. (Kuk.); paragraf, ktorý dovoľuje otravovať ľudí (Urb.); okolnosti, pomery niečo nedovoľujú;

dok. dovoliť

|| dovoľovať si (čo i s neurč.)

1. opovažovať sa, odvažovať sa, trúfať si: mnoho si voči niekomu d.; Čo si to dovoľujete?

2. dopriavať si: d. si prepych;

dok. dovoliť si

Morfologický analyzátor

dovoliť dokonavé sloveso
(ja) dovolím VKdsa+; (ty) dovolíš VKdsb+; (on, ona, ono) dovolí VKdsc+; (my) dovolíme VKdpa+; (vy) dovolíte VKdpb+; (oni, ony) dovolia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dovolil VLdsam+; (ona) dovolila VLdsaf+; (ono) dovolilo VLdsan+; (oni, ony) dovolili VLdpah+;
(ty) dovoľ! VMdsb+; (my) dovoľme! VMdpa+; (vy) dovoľte! VMdpb+;
(nejako) dovoliac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor