dovolať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa -lanie (sa) dok.
dovolať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa dok. 1. (koho, čoho) ▶ volaním dosiahnuť, aby niekto prišiel; syn. privolať: d. sa kamaráta; d. sa pomoci; lekára sa nemohli d.; Pavčo trúbil na hradskej, ale nikoho sa nedovolal. [V. Mináč] 2. (kam; koho) ▶ získať telefonické spojenie: d. sa do Košíc, do Kanady; d. sa na telefónne číslo; k vám sa nedá d.; V noci sa nikoho nedovolám. [A. Chudoba] 3. (čoho) ▶ úsilím, naliehaním, prosením niečo dosiahnuť; syn. domôcť sa: d. sa nápravy, ochrany; d. sa prijatia zákonnej normy; pravdy sa nedovoláš; Spravodlivosti sa nedovolal. [Ľ. Zúbek] ▷ nedok. k 3 ↗ dovolávať sa
dovolávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (čoho) ▶ nástojčivo, naliehavo žiadať niečo, uplatňovať nárok na niečo; syn. dožadovať sa, domáhať sa: d. sa nápravy, svojich práv; d. sa pravdy, spravodlivosti, slobody; d. sa ochrany ľudských práv; d. sa morálky v spoločnosti; dovolávať sa konštruktívneho dialógu; Jeho zhrbená postava sa dovolávala súcitu. [Ľ. Jurík] 2. (koho, čoho) ▶ odvolávať sa, poukazovať na niekoho, na niečo; pripomínať niekoho, niečo: d. sa ustanovenia zákona; d. sa cirkevnej autority; Dovolávať sa tradícií jánošíkovských alebo hurbanovských nebolo presvedčivé. [Š. Bednár]; Spolky sa dovolávali svojej slávnej histórie najmä v krízových obdobiach. [P. Salner a kol.] ▷ dok. k 1 ↗ dovolať sa
dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku
2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny
3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám
4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti
5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania
dovolať sa p. dosiahnuť 5
zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd
2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať
dovolať, -á, -ajú dok. (koho, čo) privolať, zavolať: Dovolal tetu krčmárku. (Ondr.)
|| dovolať sa
1. (koho) volaním dosiahnuť, aby niekto prišiel: Nemôžem sa sluhu dovolať. (Jes.)
2. (čoho) domôcť sa niečoho, docieliť, dosiahnuť niečo: d. sa pravdy, pomoci, spravodlivosti;
3. práv. nespráv. odvolať sa;
nedok. k 2 dovolávať sa
dovolať dok. zried. zavolať: Pán si ho dau̯ dovou̯at (Jablonové MAL)
dovolať sa dok. 1. volaním dosiahnuť kontakt s niekým: Ňedajbože sa voľakoho dovolať! (Prievidza); Nemohla som sa ho nijako dovolat (Lukáčovce HLO); Nedovoláte sa ich, su na humne a neočujú (Lovčice TRN) 2. csl dosiahnuť niečo, domôcť sa niečoho: dovolať sa spravodlivosťi (Bobrovec LM); Nedovolav sa pomoci, tak f ton záveji do rána zmrzóv (Brestovany TRN); Ňemohľi zme śe pravdi dovolac (Niž. Šebastová PRE)
dovolať sa dk 1. volaním dosiahnuť, že sa niekto ozve al. príde: kdo musj wolat welmi a dluho na nekoho, že ho pram dowolati nemuže (LKa 1736) privolať; (služobníci) dagu se do spany, že se gich pan dobuditj, dowolatj nemože (KT 1753) 2. naliehaním dočkať sa splnenia niečoho: manzelku pana Zachara nepominal, zeby gemu dluh zaplatyla, vsak se od nij toho nemuz dovolaty (STREČNO 1576 E); rač daty, abichom tobe služily a sprawedliwosty dowolaty se mohly (AgS 1708)