Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dovoliť -ľ! dok. dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu d-l pracovať doma; zdravotný stav mi to ned-í; rodičia mu d-ia všetko; d-ľ(te)! zdvorilé požiadanie; expr. (no) d-ľ(te)! prejav nesúhlasu;

nedok. dovoľovať

// dovoliť si

1. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: druhý raz si to ned-ľ! d-l som si (pozdraviť Vás) zdvorilostná formula

2. dožičiť si, dopriať si: d. si prepych; môžu si to d.;

nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa

dovoliť, -í, -ia, rozk. -voľ dok. (komu čo i s neurč.) dať súhlas k niečomu, pripustiť, nezabrániť, dopustiť: Ja som ti dovolil, čo by druhý otec nebol dovolil. (Kuk.) Ďakujem ti, apuško môj, že si mi dovolil skončiť techniku. (Jégé)

● dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte zdvorilé požiadanie o niečo; hovor. dovoľ! (dovoľte!), no dovoľ! (no dovoľte!) prejav nesúhlasu, odporu, rozhorčenia, reakcia na urážku ap.; keď (ak) mi čas dovolí ak budem mať čas;

nedok. dovoľovať

|| dovoliť si (čo i s neurč.)

1. opovážiť sa, trúfať si: d. si žart voči niekomu; Páni dovolili si také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé) Tak si dovolil poslať mi kyticu. (Jégé)

2. dopriať si, dožičiť si: d. si prepych; Ten si to môže dovoliť — doma majú všetko. (Ráz.);

nedok. dovoľovať si

dovoľovať, -uje, -ujú nedok. (komu čo i s neurč.) dávať súhlas k niečomu, súhlasiť s niečím, pripúšťať, nebrániť, dopúšťať: Dovoľujem vám i zabaviť sa. (Kuk.); paragraf, ktorý dovoľuje otravovať ľudí (Urb.); okolnosti, pomery niečo nedovoľujú;

dok. dovoliť

|| dovoľovať si (čo i s neurč.)

1. opovažovať sa, odvažovať sa, trúfať si: mnoho si voči niekomu d.; Čo si to dovoľujete?

2. dopriavať si: d. si prepych;

dok. dovoliť si