doviesť, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.
1. (koho, čo) priviesť, odprevadiť na určité miesto: d. niekoho so sebou, d. kravu na jarmok
● hovor. Čo ťa sem doviedlo? Aká náhoda ťa sem doviedla? Čo je príčinou tvojho príchodu?; hovor. d. si ženu do domu oženiť sa;
2. (koho, čo k čomu, do čoho, na čo) spôsobiť, zapríčiniť niečo, pričiniť sa, aby sa niečo stalo: d. niekoho do plaču, d. ľud k víťazstvu; d. niekoho na žobrotu, navnivoč; bane doviesť do poriadku (Jégé)
● ten to ďaleko dovedie (nedovedie) dokáže (nedokáže) veľa, bude (nebude) mať úspech; Kam nás to dovedie? Aký to bude mať výsledok, ako sa to skončí?;
nedok. dovádzať, -a, -ajú
viesť, vedie, -ú, rozk. veď, bud. povedie i bude viesť nedok.
1. (koho, čo) dávať smer (pohybu, cesty ap.), riadiť, usmerňovať pohyb niekoho, niečoho, napr. držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, do školy; v. slepca; v. niekoho pod pazuchou (pazuchu); v. školákov na výstavu; pôjdeme, kam nás povedieš (budeš viesť); Niektorý vedie pod rukou svoju polovičku (Kuk.) ide s ňou držiac ju pod pazuchou. Traja viedli jedného opitého. (Taj.); v. koňa (za uzdu); v. kravu na retiazke; Na šnúrke viedla mladé sŕňa. (Vaj.); v. dieťaťu ruku pri písaní; štetec, vedený rukou umelca; Otec ukázal, ako nakúvať, ako viesť kosu. (Rys.); v. dievča (ženu) do tanca; v. niekoho (obyč. vojsko) do boja; pren. kniž. v. niekoho životom žiť v manželstve (o mužovi vo vzťahu k jeho žene); ide, kam ho oči vedú bez určitého cieľa; Prečo ma kroky viedli popri Hrubom pľaci (Jaš.) prečo som musel tade ísť, čo ma nutkalo; hovor. expr. Čo ty vieš, ako ťa dievča vedie na povrázku (Jégé) ovláda ťa. Klamala ma, za nos viedla (Fel.) zavádzala.
2. (koho, kam) prichádzať s niekým niekam; privádzať: Mamička, vediem ti hosťa. (Tomašč.) Karol viedol ženu do Viedne, do kúpeľov. (Vaj.); zastar. viedol (si) dievča (ženu) k oltáru mal (cirkevnú) svadbu, ženil sa;
3. (koho) odvádzať, dopravovať pod ozbrojeným (vojenským, bezpečnostným) dozorom, eskortovať: žandári ho viedli (do väzenia); viedol ho príslušník Verejnej bezpečnosti; Bežali sme povedať jeho mame, že ho Nemci vedú. (Tomašč.) Ešte v noci viedli Jakuba a Tomáša z Dobroče do Brezna. Retiazky im hrkali na rukách. (Ráz.); v. niekoho na smrť, na popravu;
4. (čo, čím) dopravovať tekutinu potrubím, kanálom ap.: v. vodu zavlažovacími kanálmi; Z nádržiek sa mušt vedie kaučukovými cievami do sudísk. (Kuk.)
● v. niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;
5. (čo) určovať, vymedzovať smer pohybu niečoho pomocou nejakého zariadenia (najčastejšie o dopravnom prostriedku): v. auto, čln, loď, lietadlo; šport. v. puk, loptu usmerňovať, napr. palicou, korčuľou, nohou;
6. (čo, čo kam, kadiaľ) určovať, vymedzovať polohu niečoho, umiesťovať niečo tak, aby to niečo spájalo, rozvádzalo: v. potrubie, v. drôt elektrického vedenia; v. v stene inštaláciu (vodovodu, ústredného kúrenia); v. vývrt pod určitým uhlom; Keď videli popri Váhu železnicu, na Pohorelú zabudli (Krno) vytyčovali, stavali; geom. v. priamku bodom rysovať al. určovať priamku prechádzajúcu pod určitým uhlom
● v. ostré, presné hranice medzi niečím presne vymedzovať;
7. (koho kam) naznačovať, určovať niekomu smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, dostávať niekoho niekam, privádzať: cesta ho viedla do polí; Z Ameriky viedla ma cesta do Paríža. (Al.) Chcem odhadnúť, do akej budúcnosti ma povedie moja minulosť. (Bedn.) Povesť naša vedie nás do veľkého mesta. (Vans.)
8. (čo) riadiť, usmerňovať nejakú činnosť, nejaké záležitosti, starať sa o ne: v. štátne záležitosti, v. podnik, závod, obchod, agendu; v. práce (napr. na stavbe), v. prípravy; v. domácnosť, v. schôdzku; v. súbor, orchester; v. rubriku (v časopise); v. výcvik; Celé gazdovstvo viedla ona (Krista). (Urb.) Mlyn on (otec) viedol. (Taj.) Primerane svojim pomerom vedie veľký dom (Al.) okázalo žije, často prijíma hostí. Štefan prijímal hostí, on viedol poriadok v dome. (Kal.) Viedol všade osobný dozor (Šolt.) zastar. osobne dozeral; práv. v. pojednávanie (na súde);
9. (čo, čo proti komu, čomu) zameriavať nejakú činnosť istým smerom, vykonávať istú činnosť vo svojom záujme, proti niekomu, niečomu: v. vojnu (proti niekomu); v. boj, zápas o niečo, proti niekomu, niečomu; v. (súdny) spor (o niečo); práv. v. exekúciu (proti niekomu);
10. admin. (čo) obstarávať, vykonávať: v. o niečom presné záznamy; v. účtovnícke knihy; v. evidenciu (o niekom, niečom)
● hovor. v. niekoho, niečo v evidencii mať na pamäti, v evidencii;
11. (koho, čo; koho k čomu, ako) usmerňovať v konaní, v činnosti, pôsobiť na niekoho s istým zámerom: v. oddiel pionierov; Vy, dcéry moje, rozumne a rázne veďte svojich mužov. (Al.) Viedol ich k striezlivosti, čistote, poriadku. (Záb.) Títo jediní nás povedú po správnej ceste. (Tomašč.)
12. (koho) byť vodidlom niekomu v niečom, byť pohnútkou, popudom k niečomu: viedla ho túžba po poznaní; viedli ho vážne dôvody, vlastné záujmy; vedie ho inštinkt, sebeckosť, strach; Ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol. (Škult.); vedenú náhlym popudom (napr. urobil niečo);
13. odb. (čo) byť vodičom (tepla, elektriny), odovzdávať (teplo, elektrinu ap.), vodiť: kov dobre vedie elektrinu; azbest nevedie teplo;
14. (bezpredm. i čo) byť prvý, na prvom mieste, mať vedúce postavenie, prevahu, prvenstvo, predčiť niekoho (obyč. v športe al. v inej súťaži): V súťaži o výkup obilia viedol Nitriansky kraj. — Najprv odhlasovali obce, v ktorých mal Formay väčšinu, takže okolo desiatej viedol silne; Bartoš mal len niekoľko hlasov. (Jégé); šport. domáce mužstvo vysoko videlo (proti hosťom)
● hovor. v. prím mať hlavné slovo, vynikať; hovor. trochu zastar. v. predok a) byť na čele, byť prvý: Koscom viedol predok plecnatý mladík. (Tat.); b) vynikať, mať prvenstvo: Za mladi som ja predok viedla ženám. (Tim.) Stará Katra rada viedla predok v našej domácnosti. (Tim.)
15. byť obrátený iným smerom, byť situovaný do istej polohy, ústiť, vyúsťovať, smerovať: okná vedú do dvora; Do jeho pivnice viedlo niekoľko schodov. (Letz) Tieto dvere vedú do komory. (Zát.) Medzi lesom a chalupou viedla cesta. (Tomašč.) Most vedie ponad kanál. (Tomašč.) Tade vedie pravá cesta. (Vaj.) Popri stene viedli z vody dve rúry. (Zúb.) Prvá cesta Joža Ráčka neviedla do otcovského domu. (Gráf); pren. Hľadá chodníčky, čo vedú ku šťastiu dcérinmu (Kuk.) spôsoby, ako ju urobiť šťastnou.
16. (k čomu) mať za následok niečo, pôsobiť k niečomu, smerovať, spieť, spôsobovať niečo: rozpory vedú ku kríze; to (niečo) vedie k rozporom, k nedorozumeniu, ku katastrofe; čo ťa viedlo k tomu rozhodnutiu; to poznanie ho vedie k záveru... (Chorv.); K čomu by to viedlo? (Vans.); to, niečo nepovedie, nebude viesť k (ničomu) dobrému;
17. (čo) obyč. v spojeniach viesť reč, rozhovor, debatu ap. rozprávať sa, zhovárať sa, mať rečový prejav: Viedli dlhé rozhovory. (Krno) Takéto reči vedie. Nemožno ho počúvať. (Jaš.) Páni viedli tuhú politickú debatu. (Vaj.) Rada reč robí a slovo vedie (Tim.) rada vyniká v rozhovore. Suseda viedla svoje, o bitke, o zabití (Taj.) rozprávala.
18. v. život istým spôsobom žiť, správať sa (nejako) v živote: v. vzorný, usporiadaný, spokojný, veselý, osamelý, nákladný, zlý, zhýraný život; Viedol veľkolepý spoločenský život. (Al.);
dok. k 2, 7, 16 doviesť, priviesť
|| viesť sa1 (bezpredm. i s kým) ísť, kráčať spolu s niekým a držať sa pritom, napr. za ruky, okolo hrdla ap.: Herečky vedú sa s dôstojníkmi. (Ráz.-Mart.) S Terkou sa viedli popod pazuchy. (Letz) Nohy sa im podlamovali, že sa museli viesť za ruky, okolo hrdla. (Taj.)
|| viesť si arch. (bezpredm., zried. i čo) istým spôsobom sa správať, robiť niečo, počínať si nejako: Jano si vedie sťa hotový gazda. (Kuk.) Sadáme si na zem, vedieme si po domácky. (Taj.) Tak múdre a hlavato si nevedie ako Černok. (Kal.) Hrdo si viedla i hrdo sa nosila. (Vans.) Mládenec bol Vraniak súci, honor si viedol (Tat.) bol sebavedomý, dbal na svoj honor.