doviezť -vezie -vezú -viezol dok.
1. vozidlom dopraviť, priviezť: d. nábytok autom, na aute
2. získať (tovar) zo zahraničia, priviezť, importovať, op. vyviezť: d. železnú rudu, obilie;
nedok. dovážať -a
// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom
dovážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.
dovážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ dopravným prostriedkom dopravovať; syn. privážať: d. drevo, stavebný materiál; d. seno z poľa; d. ľudí na stavbu autobusom; chlieb dovážajú zo susednej dediny 2. (čo) ▶ získavať a prijímať tovar z cudziny; syn. importovať; op. vyvážať: d. južné ovocie; bavlna sa dováža z Indie; niektoré suroviny musíme d. (zo zahraničia); draho, lacnejšie d.; dovážané výrobky; firma dovážajúca autá ▷ dok. ↗ doviezť
doviezť -vezie -vezú -vez! -viezol -viezla -vezený -vezenie dok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ dopravným prostriedkom dopraviť; syn. priviezť: d. ranených; d. deti autom; d. tovar do obchodu; d. materiál na stavbu; doviezli nám uhlie; domov ho doviezol kamarát na motorke; Vojakov doviezli v konských vagónoch. [M. Urban] 2. (čo) ▶ získať a prijať tovar z cudziny; syn. importovať; op. vyviezť: d. banány, počítače; d. tovar v hodnote milión korún; bojkotovať dovezené potraviny; Predvlani sme doviezli minimálne 15 +perc+ energie. [Pc 1999] ▷ nedok. ↗ dovážať
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
dovážať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) dopravovať na vozidle: d. mlieko do mesta; Denne dovážali chorých a ranených. (Jes.)
2. (čo) dopravovať tovar zo zahraničia, importovať: d. suroviny, vlnu, bavlnu; dovážaný tovar;
dok. doviezť
doviezť, -vezie, -vezú dok.
1. (čo, koho) dopraviť vozidlom: d. drevo, seno, uhlie vozom, autom;
2. (čo) dopraviť tovar zo zahraničia, importovať;
nedok. dovážať
|| doviezť sa prísť vozidlom
dovážať nedok. strsl, zsl dopravovať na vozidle: Miseli si sudáh dovážaťi vodu z ďeďine na voziech (Čelovce MK); Mosel šuter dováža_dz mesta (Bzince p. Jav. NMV); Konári dovážali s pola jatelinu a slamu do majjéra (Brestovany TRN)
doviezť dk 1. dopraviť (obyč. vozidlom): za ten fuor dal my vrednik 3 f, žebich tam dowiezel (RUŽOMBEROK 1576); geden woz polownika z Rudiny Dolneg dowiezol (RUDINA 1644); cso sem z Medryca ty koze naspatek dal dowyst (NITRA 1748); x. pren čymnáhle denice wiskočy a slnce yasny den doweze (PT 1778) 2. dopraviť z iných krajín, importovať: s towarem z druhych kragin prynesenym a dowezenym handluge (STRÁŽE 1784-90); dovážať ndk k 1: od voza, na kterem zenczy swug wižinek dowazegu (TRENČÍN 1731); pervehor: dogjždám, dowážam sa (KS 1763); x. pren mestu dane dowažalo more (PT 1778) prinášalo; (modlitba) wssecko dobré do nj (duše) dowáža (BlR 18. st); k 2: s pomaranczoch a z citronoch priprawene skurky a insse owocze slobodno dowazat (LEVOČA 1785)