dotyk -u m. dotknutie: d. pleca, prsta; reagovať na d.;
dotykový príd.: d-á plocha
dotyk -ku pl. N -ky m. 1. ▶ dotknutie, bezprostredné spojenie, tesné priblíženie sa (jednej veci k druhej): ľahký, vzájomný d.; dôverné, hanblivé dotyky; jemný d. úst; pocítiť d. ruky; reagovať na d.; látka je mäkká, príjemná na d.; zub je citlivý na d.; infekcia sa prenáša dotykom; Znovu tancovali, hovorili málo, zdôverovali sa dotykmi a nehľadeli si do očí. [V. Mináč]; pren. hrejivý d. slnka, lúčov; Prvé chvíle pri dotyku s neznámou krajinou patria medzi najvzrušujúcejšie. [I. Izakovič]; šport. dvojitý d.; na jeden d.; d. na obrátke 2. tech., eltech. ▶ miesto prepojenia vodičov; syn. styk, spojenie: bodový d.; d. plôch; d. vodičov; dotyky stýkača; bod dotyku ◘ fraz. bez dotyku ľudskej ruky bez zásahu, bez pričinenia človeka
dotyk p. styk 2
styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekým • kontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekým • spojenie: byť s niekým v stálom spojení • expr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolky • súlož (pohlavný styk)
2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojenie • dotyk: dotyk plôch
dotyk, -u m. dotknutie, tesné priblíženie niečoho k niečomu: d. ruky, prsta, dlane; jemný, ľahký d.; upozorniť niekoho d-om ruky, pocítiť, ucítiť d.;
odb. styk, kontakt: el. tech. d. vedenia; tech. posuvný, pevný d.; geom. bod d-u; voj. nadviazať, získať, udržiavať d. s nepriateľom;
dotykový príd. odb.: tech. d-á plocha, d-á doska; geom. d. bod, d-á rovina; el. tech. d-é napätie; d-é prostriedky na ničenie hmyzu pôsobiace pri dotyku
(jeden) dotyk; (bez) dotyku; (k) dotyku; (vidím) dotyk; (ó) dotyk!; (o) dotyku; (s) dotykom;
(tri) dotyky; (bez) dotykov; (k) dotykom; (vidím) dotyky; (ó) dotyky!; (o) dotykoch; (s) dotykmi;