dotknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutý -knutie sa dok. 1. (koho, čoho) ▶ uskutočniť bezprostredné spojenie najmä rukou al. nejakým predmetom, zachytiť, siahnuť: d. sa niečieho pleca; d. sa rukou kľučky, lopty; prstami sa ľahučko dotkol strún; Ležal potichu a ženy sa ani len nedotkol, aby ju nezobudil. [P. Jaroš]; Prvé lúče slnka dotkli sa mosadzných sponiek a rozžiarili ich. [M. Figuli]; pren. d. sa niekoho, niečoho pohľadom, zrakom letmo pozrieť na niekoho, niečo 2. (čím; ø) ▶ prísť do vzájomného telesného al. hmotného kontaktu, navzájom sa k sebe tesne priblížiť: dotkli sa lakťami; prsty, pery sa im dotkli; drevo zaprašťalo, keď sa lode dotkli bokmi 3. (čoho) ▶ chytiť, použiť niečo; narábať s niečím: jej vecí sa nesmie nikto d.; Ja sa pandravy ani dotknúť nemôžem! [K. Lazarová]; Mužovej pozostalosti sa nikto nedotkne! [P. Karvaš] 4. (čoho) ▶ krátko, stručne povedať, napísať o niečom; syn. spomenúť, zmieniť sa: v krátkosti sa d. otázky, problému; Tej príhody sa Hurban letmo dotkol v liste Aničke. [A. Lacková-Zora] 5. (koho) ▶ slovami al. činmi (nepríjemne) zasiahnuť niekoho, vyvolať v niekom obyč. negatívnu citovú reakciu; syn. raniť; ublížiť: správa sa ho bolestne dotkla; nič sa ho nedotkne; nechcel som sa vás d. uraziť; Neobyčajne hlboko sa ho dotkla každá porážka. [L. Ballek]; Myslíš si, že sa ma nedotklo, čo si spravil? [L. Beňo] ◘ fraz. ani sa nedotkol niečoho a) (jedla, nápoja a pod.) nič nezjedol, nevypil b) (knihy, učebnice, roboty a pod.) nečítal, neučil sa, nič neurobil; toho sa ľudská ruka nedotkla (často o prírode) to zostalo neporušené ◘ parem. dotkla sa žihľava plota ide o vzdialené (nijaké) príbuzenstvo ▷ nedok. ↗ dotýkať sa
dotýkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (koho, čoho) ▶ rukou, časťou tela al. nejakým predmetom uskutočňovať bezprostredné spojenie al. byť v tesnom spojení s niekým, s niečím, chytať niečo, siahať na niečo: d. sa rukou stola; jemne sa d. strún; nedotýkaj sa ma!; priamka dotýkajúca sa kružnice; Pritiahol ju k sebe, mohol sa jej dotýkať a mohol sa s ňou rozprávať. [Ľ. Jurík]; Vŕba bola hustá, prúty jej viseli a dotýkali sa zeme. [R. Jašík]; pren. d. sa niekoho, niečoho pohľadom pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo; Naokolo samé hory, ale aké hory! Smreky sa nebies dotýkajú! [R. Moric] □ Nedotýkajte sa vystavených predmetov! upozornenie; Nedotýkať sa! výstraha 2. (čím; ø) ▶ byť vo vzájomnom telesnom al. hmotnom kontakte, navzájom sa k sebe tesne priblížiť: dotýkali sa plecami; sedeli vedľa seba, hlavy sa im skoro dotýkali; dotkli sa lakťami; prsty, pery sa im dotkli 3. (koho, čoho) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu; syn. týkať sa, vzťahovať sa: priamo, bezprostredne sa vás to nedotýka; článok sa dotýka súčasných problémov; Porozprávam vám o tom, lebo sa to dotýka môjho kamaráta. [P. Andruška]; Medzi generáciami sú spory dotýkajúce sa rozličného chápania a vykladania skutočnosti. [V. Mináč] 4. (koho) ▶ slovami al. činmi (nepríjemne) zasahovať niekoho, vyvolávať v niekom obyč. negatívnu citovú reakciu; syn. zraňovať, urážať: d. sa niečej cti; negatívne sa to dotýka jeho osoby; jeho slová sa jej bolestne, trpko dotýkajú; Ak ho podceňuješ, mňa sa to dotýka. [V. Šikula] ▷ dok. ↗ dotknúť sa
dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom • dotkýnať sa • týkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma! • chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiu • hovor. expr. babrať: babrať si chrastu • hovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča!
2. p. týkať sa 1 3. porov. zasiahnuť 1
chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty
2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov
3. porov. chytiť, zmocniť sa 2
siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)
2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám
3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy
spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky
susediť byť v bezprostrednej blízkosti niečoho, niekoho, byť v susedstve: izba susedí s kuchyňou; v stanoch sme susedili • dotýkať sa (o niečom plošne rozloženom): pozemky sa pri lese dotýkajú • hraničiť (mať spoločné hranice): hraničíme s viacerými štátmi; chotár hraničí s cintorínom
týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým
2. p. dotýkať sa 1
dotknúť sa, -ne, -nú, -kol dok.
1. (čoho, koho) priblížiť sa (napr. rukou al. nejakým predmetom) k niečomu (k niekomu) tak, že vznikne ľahký, slabý dotyk, styk, prísť do styku: d. sa niečoho (niekoho) rukou, prstom, paličkou; Dve krátke ruky dotkli sa mu pliec. (Tim.) Dotkol sa ľahučko jej ruky. (Jégé) Slnce dotkne sa skla obločného (Tim.) slnečné svetlo. Dotkol sa ho čarovný prútik. (Kuk.); pren. d. sa niekoho (niečoho) pohľadom letmo pozrieť na niekoho (na niečo)
● ani sa nedotknúť jedla (nápoja) vôbec nejesť (nepiť);
2. (koho) zapôsobiť na niekoho, vyvolať v niekom reakciu (obyč. o niečom nepríjemnom): poznámka, zpráva, výčitka sa ho nepríjemne dotkla; Bolestne dotkla sa Janka smrť dobrých priateľov. (Tim.); nič sa ho nedotkne;
3. (čoho, koho) nakrátko, stručne, letmo sa zmieniť v reči, medzi rečou spomenúť: d. sa otázky, problému;
nedok. dotýkať sa i dotkýnať sa
dotýkať sa, -a, -ajú nedok.
1. (čoho, koho) byť v tesnej blízkosti niečoho al. niekoho, takže vzniká ľahký, slabý dotyk, styk, prichádzať do styku, byť v styku: d. sa ruky, pleca niekoho, d. sa niečoho (niekoho) prstom, rukou; Nebo sa dotýkalo hory. (Hor.); pren. d. sa niekoho (niečoho) pohľadom pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo);
2. (koho) pôsobiť na niekoho, vyvolávať v niekom reakciu (obyč. o niečom nepríjemnom): Zvesti dotýkali sa ho bolestne. (Bod.)
3. (čoho, koho) nakrátko, stručne, letmo sa zmieňovať v reči, medzi rečou spomínať: d. sa v prejave vážnych problémov;
4. zried. (koho, čoho) byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, týkať sa: Výčitky Kalnického nedotýkajú sa len nás, kolegovia. (Urb.)
● zastar. čo sa dotýka čo sa týka;
dok. k 1, 2, 3 dotknúť sa