Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dotýkať sa ‑a ‑ajú nedok.

dotýkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.

dotknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutý -knutie sa dok. 1. (koho, čoho) ▶ uskutočniť bezprostredné spojenie najmä rukou al. nejakým predmetom, zachytiť, siahnuť: d. sa niečieho pleca; d. sa rukou kľučky, lopty; prstami sa ľahučko dotkol strún; Ležal potichu a ženy sa ani len nedotkol, aby ju nezobudil. [P. Jaroš]; Prvé lúče slnka dotkli sa mosadzných sponiek a rozžiarili ich. [M. Figuli]; pren. d. sa niekoho, niečoho pohľadom, zrakom letmo pozrieť na niekoho, niečo
2. (čím; ø) ▶ prísť do vzájomného telesného al. hmotného kontaktu, navzájom sa k sebe tesne priblížiť: dotkli sa lakťami; prsty, pery sa im dotkli; drevo zaprašťalo, keď sa lode dotkli bokmi
3. (čoho) ▶ chytiť, použiť niečo; narábať s niečím: jej vecí sa nesmie nikto d.; Ja sa pandravy ani dotknúť nemôžem! [K. Lazarová]; Mužovej pozostalosti sa nikto nedotkne! [P. Karvaš]
4. (čoho) ▶ krátko, stručne povedať, napísať o niečom; syn. spomenúť, zmieniť sa: v krátkosti sa d. otázky, problému; Tej príhody sa Hurban letmo dotkol v liste Aničke. [A. Lacková-Zora]
5. (koho) ▶ slovami al. činmi (nepríjemne) zasiahnuť niekoho, vyvolať v niekom obyč. negatívnu citovú reakciu; syn. raniť; ublížiť: správa sa ho bolestne dotkla; nič sa ho nedotkne; nechcel som sa vás d. uraziť; Neobyčajne hlboko sa ho dotkla každá porážka. [L. Ballek]; Myslíš si, že sa ma nedotklo, čo si spravil? [L. Beňo]
fraz. ani sa nedotkol niečoho a) (jedla, nápoja a pod.) nič nezjedol, nevypil b) (knihy, učebnice, roboty a pod.) nečítal, neučil sa, nič neurobil; toho sa ľudská ruka nedotkla (často o prírode) to zostalo neporušené ◘ parem. dotkla sa žihľava plota ide o vzdialené (nijaké) príbuzenstvo
nedok.dotýkať sa


dotýkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (koho, čoho) ▶ rukou, časťou tela al. nejakým predmetom uskutočňovať bezprostredné spojenie al. byť v tesnom spojení s niekým, s niečím, chytať niečo, siahať na niečo: d. sa rukou stola; jemne sa d. strún; nedotýkaj sa ma!; priamka dotýkajúca sa kružnice; Pritiahol ju k sebe, mohol sa jej dotýkať a mohol sa s ňou rozprávať. [Ľ. Jurík]; Vŕba bola hustá, prúty jej viseli a dotýkali sa zeme. [R. Jašík]; pren. d. sa niekoho, niečoho pohľadom pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo; Naokolo samé hory, ale aké hory! Smreky sa nebies dotýkajú! [R. Moric]Nedotýkajte sa vystavených predmetov! upozornenie; Nedotýkať sa! výstraha
2. (čím; ø) ▶ byť vo vzájomnom telesnom al. hmotnom kontakte, navzájom sa k sebe tesne priblížiť: dotýkali sa plecami; sedeli vedľa seba, hlavy sa im skoro dotýkali; dotkli sa lakťami; prsty, pery sa im dotkli
3. (koho, čoho) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu; syn. týkať sa, vzťahovať sa: priamo, bezprostredne sa vás to nedotýka; článok sa dotýka súčasných problémov; Porozprávam vám o tom, lebo sa to dotýka môjho kamaráta. [P. Andruška]; Medzi generáciami sú spory dotýkajúce sa rozličného chápania a vykladania skutočnosti. [V. Mináč]
4. (koho) ▶ slovami al. činmi (nepríjemne) zasahovať niekoho, vyvolávať v niekom obyč. negatívnu citovú reakciu; syn. zraňovať, urážať: d. sa niečej cti; negatívne sa to dotýka jeho osoby; jeho slová sa jej bolestne, trpko dotýkajú; Ak ho podceňuješ, mňa sa to dotýka. [V. Šikula]
dok.dotknúť sa

dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom • dotkýnať satýkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma!chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiuhovor. expr. babrať: babrať si chrastuhovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča!

2. p. týkať sa 1 3. porov. zasiahnuť 1


chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy


spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


susediť byť v bezprostrednej blízkosti niečoho, niekoho, byť v susedstve: izba susedí s kuchyňou; v stanoch sme susedilidotýkať sa (o niečom plošne rozloženom): pozemky sa pri lese dotýkajúhraničiť (mať spoločné hranice): hraničíme s viacerými štátmi; chotár hraničí s cintorínom


týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

2. p. dotýkať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dotknúť sa, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čoho, koho) priblížiť sa (napr. rukou al. nejakým predmetom) k niečomu (k niekomu) tak, že vznikne ľahký, slabý dotyk, styk, prísť do styku: d. sa niečoho (niekoho) rukou, prstom, paličkou; Dve krátke ruky dotkli sa mu pliec. (Tim.) Dotkol sa ľahučko jej ruky. (Jégé) Slnce dotkne sa skla obločného (Tim.) slnečné svetlo. Dotkol sa ho čarovný prútik. (Kuk.); pren. d. sa niekoho (niečoho) pohľadom letmo pozrieť na niekoho (na niečo)

ani sa nedotknúť jedla (nápoja) vôbec nejesť (nepiť);

2. (koho) zapôsobiť na niekoho, vyvolať v niekom reakciu (obyč. o niečom nepríjemnom): poznámka, zpráva, výčitka sa ho nepríjemne dotkla; Bolestne dotkla sa Janka smrť dobrých priateľov. (Tim.); nič sa ho nedotkne;

3. (čoho, koho) nakrátko, stručne, letmo sa zmieniť v reči, medzi rečou spomenúť: d. sa otázky, problému;

nedok. dotýkať sa i dotkýnať sa


dotýkať sa, -a, -ajú nedok.

1. (čoho, koho) byť v tesnej blízkosti niečoho al. niekoho, takže vzniká ľahký, slabý dotyk, styk, prichádzať do styku, byť v styku: d. sa ruky, pleca niekoho, d. sa niečoho (niekoho) prstom, rukou; Nebo sa dotýkalo hory. (Hor.); pren. d. sa niekoho (niečoho) pohľadom pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo);

2. (koho) pôsobiť na niekoho, vyvolávať v niekom reakciu (obyč. o niečom nepríjemnom): Zvesti dotýkali sa ho bolestne. (Bod.)

3. (čoho, koho) nakrátko, stručne, letmo sa zmieňovať v reči, medzi rečou spomínať: d. sa v prejave vážnych problémov;

4. zried. (koho, čoho) byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, týkať sa: Výčitky Kalnického nedotýkajú sa len nás, kolegovia. (Urb.)

zastar. čo sa dotýka čo sa týka;

dok. k 1, 2, 3 dotknúť sa

dotýkať sa nedok.
1. byť na dotyk, styk: Ňedoťíkajťe sa elektrického druotu! (Hliník n. Hron. NB)
2. vzťahovať sa, týkať sa: Šag vién, že nadávki sa mna doťíkali (Újazd TRČ); To śe vera i tebe dotika, bo ti tiž jeho fajt (Babin Potok SAB)
3. mať s niekým niečo: Té Márti se nemahež dotíkač (Kameňany REV)

dotknúť dk
1. čo čím prísť do kontaktu s niečím/niekým: Juda ussipanu prstom dotknucze (KRUPINA 1726)
2. čoho/čo spomenúť niečo, podotknúť, poznamenať: yakz ste mi przedesslym dnem psaly, w kteremz ste dotknuly meho przislibeny (D. NIVA 1562); weržym, že mnie za zle neracžite gmiti, že sem to dotekl (ŽILINA 1606); gako sem w sweg specificatij dotknul (DUBNICA n. V. 1722); d. sa
1. k 1: yak se náhle dotekl (kordy), hneď k rozumu prijssel (SPo 1690); susedoweg passe sa statek dotknul (JASENICA 1704);
x. pren mosel mu dat swedek pol toliara, že sa mu dotknul zemanskeho gruntu (JASENICA 1704); ruka Pane nas dotkla se (KT 1753) potrestala
2. vzťahovať sa na niekoho/niečo, týkať sa niekoho / niečoho: czoz by sie dotklo toho dielu (ŽK 1482); čo by se dotklo vin do pivnic puščani (S. N. VES 1538 LP); kterich bi se nasledugiczi wecz dotknula aneb dotknuti mohla (BLATNICA 1673); dotýkať, dotkýnať ndk
1. k 1: dotjkali s dwama krjžami tu ženu (WP 1768); nemocnj newesele toho stromu haluzi dotkina (Káz 18. st)
F. na cti d. utŕhať, osočovať: hanliwe o newinným mluwil, na cti dotýkal (WU 1750)
2. k 2: na kteruž (dlžobu) mne dotykadte w mem przislibeny (D. NIVA 1562); pri wikladu dwuch weczy dotika swati Pawel (TC 1631)
3. čo robiť výčitky, vyčítať: ostre dotika hrjch smrtedlny (SK 1697)
4. čoho vzťahovať sa na niekoho: kterych (bratov a sestier) by dotykala a prysluchala tato pra (SUČANY 1579 E); dotýkať sa, zried dotkýnať sa, dotykovať sa ndk
1. k 1: (chotár) se až do Hayniho dyela dotikuge aneb prichazy (ZVOLEN 1567); aby ste se mne rukami dotikat mohli (SP 1696); traťí smelosť (pes), gak sa ho kig po hlawe dotyka (GV 1755) o bitke; sskodliwé jest mladému statku se mnohokráte dotkýnati (VOv 1779)
L. čo sa dotýka/dotýče čoho pokiaľ ide o niečo: czoz by sie dotykalo dielu bratra gich (ŽK 1482); czo sa doticze zita mletja (KRUPINA 1755)
2. k 2: žáden sa s ňích bez ženi ňeostarí, čehož sa i mophti v nahováraňí svém dotika (BR 1785)
3. čoho, koho ubližovať niečomu, niekomu: tu se dotycze nassey pocztiwosty (JAZERNICA 1554); kdo se namestka panskeho dotyka, sameho pana se dotyka (ILAVA 1648); tango: dotikam sa, bigem (VT 1648); sacrosanctas tuas possessiones futuras putas: twého wladárstwá žádny se nesmj dotjkati (KS 1763)
4. koho čoho vzťahovať sa na niekoho / niečo, týkať sa niekoho / niečoho: že by se ten aresst gmel gedneho z messtanuw dotykati (KRUPINA 1611); czo se na strawu winalozy, aby se obogi strany dotykalo (ŽIAR n. H. 1715)


dotýkať, dotýkať sa, dotykovať sa p. dotknúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dotýkať: →speex →vorbis
ktoré sa dotýkali tkaniny qui touchaient l'étoffe
ktorý sa dotýka mnohých qui touche de nombreuses
neplodnosti, ktorý sa dotýka l'infertilité, qui touche
priamo a individuálne dotýkajú affecte directement et individuellement
sa dotýka mnohých cirkví touche de nombreuses églises
vozidla a dotýka sa du véhicule et touche
výzvy sa dotýkajú veľmi défis concernent de très

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu