dostatočný
I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: d. počet, d. dôvod;
dostatočne prísl.: d. presvedčivý;
dostatočnosť -i ž.
II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka
dostatočne prísl. ▶ v dostačujúcej miere; syn. dosť, dostačujúco: d. skúsený, známy odborník; d. presvedčivý fakt; d. dlhý čas; d. účinné opatrenia; d. objasniť problém; d. sa najesť, obliecť; povedal to d. jasne; nebol d. pripravený na skúšku
dostatočne p. dosť 1
dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti
2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti
3. p. hotovo
dostatočný príd. postačujúci, stačiaci, vyhovujúci: d-é množstvo, d. počet, d-á príčina, d. dôkaz, v d-ej miere; škol. d. prospech horší (štvrtý) stupeň prospechu;
spodst. dostatočná, -ej ž. známka pre horší (štvrtý) stupeň prospechu: dostať d-ú, mať d-ú;
dostatočne prísl.;
dostatočnosť, -ti ž.