dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;
dostačujúco prísl.: d. preukázať
dostačujúco prísl. ▶ vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere; syn. dosť, dostatočne, nadostač: je d. známy; pracovať d. výkonne; d. preukázať svoje kvality
dostačujúco p. dosť 1, 2
dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti
2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti
3. p. hotovo