dospieť -speje -spejú dok.
1. dôjsť, prísť, dostať sa: d. ku koncu cesty, d. k cieľu, do cieľa
2. vývinom sa dostať, dôjsť, prísť: d. k názoru, k presvedčeniu, d. k jednote, k roztržke
3. dosiahnuť teles. al. duš. zrelosť, vyspieť: d. na, v muža; rozumovo, pohlavne d.;
nedok. dospievať1 -a
dospievať2 -a dok. skončiť spievanie, prestať spievať: d. áriu; slávik d-l; d.! (voj.) povel;
nedok. dospevovať
dospevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovanie nedok. (čo; ø) ▶ končiť spev; prestávať spievať: d. pesničku; V zotrvačnosti dospevoval - veseľme sa. [J. Kroner] ▷ dok. ↗ dospievať2
dospieť -peje -pejú -pej! -pel -pejúc -penie dok. 1. (k čomu; kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom dosiahnuť určité (vytýčené) miesto; syn. dôjsť, prísť, doraziť, dostať sa: d. ku koncu cesty; po celodennom putovaní konečne dospeli k cieľu, do cieľa 2. (k čomu; kam) ▶ postupne, vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň; syn. dôjsť, prísť: d. k presvedčeniu, k poznaniu; d. k dohode, k riešeniu; d. k pevnému rozhodnutiu; dospelo to až tak ďaleko, že sa musela odsťahovať; nepredpokladal, že konflikt dospeje až do takého štádia; k čomu ste dospeli?; Každé rozprávanie musí dospieť ku koncu. [J. Tužinský]; Mnohé ročníky obyvateľov dospeli do veku, keď si zakladajú rodiny. [Vč 1980] 3. (ø; na čo/v čo) ▶ dosiahnuť (úplnú) telesnú al. duševnú zrelosť; syn. vyspieť, dozrieť: pohlavne, predčasne d.; chlapec dospel v muža, na muža; Podrástla, dospela, zoženštela. [Š. Žáry] ▷ nedok. ↗ dospievať1
dospievanie -ia s. ▶ vývinové štádium organizmov, keď nastáva pohlavné zrenie; (o ľuďoch) vývinové obdobie medzi detstvom a dospelosťou: fyzické d.; meniť hlas v období dospievania ▷ ↗ i dospievať1
dospievať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (k čomu; kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom dosahovať určité (vytýčené) miesto; syn. dochádzať, prichádzať, dostávať sa: d. k cieľu, do cieľa cesty; po dvoch dňoch výprava dospieva k úpätiu hory 2. (k čomu; kam) ▶ postupne, vývinom sa dostávať k niečomu al. na vyššiu úroveň; syn. dochádzať, prichádzať, dosahovať, smerovať: d. k náhľadu, k poznaniu, k stanovisku; d. k všeobecnému názoru, k pozoruhodným výsledkom; zdá sa, že to dospieva k lepšiemu 3. (ø; na čo/v čo) ▶ rastom, vývinom nadobúdať telesnú al. duševnú zrelosť, stávať sa dospelým; syn. vyspievať, dozrievať: rozumovo, pohlavne d.; d. na ženu; citové, predčasné dospievanie; Hľadela na neho, ako rastie a dospieva, pomaly na mládenca dorastá. [D. Tatarka]; Veru, deti dnes skôr dospievajú. [V. Bednár] ▷ dok. ↗ dospieť
dospievať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (čo; ø) ▶ dokončiť spev; prestať spievať: d. áriu; spevák dospieval pieseň do konca; Lolo dospieva, vyhŕknu mu slzy, kľakne na kolená. [A. Ferko] □ dospievať! (vojenský) povel ▷ nedok. ↗ dospevovať
dospievať 1. p. rásť 2 2. p. smerovať 2
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
dospieť1, -eje, -ejú dok. (k čomu, kam) dôjsť, prísť, dostať sa niekam; dosiahnuť, docieliť niečo: d. k cieľu; d. k náhľadu, k záveru, k správnemu poznaniu, d. k zhode, d. k socializmu;
nedok. dospievať1
dospieť2, -eje, -ejú dok. dosiahnuť fyzickú (pohlavnú) zrelosť, úplne sa vyvinúť: Dospel v muža. (Tim.); pohlavne d.;
nedok. dospievať2
dospievať1, -a, -ajú nedok. (k čomu, kam) dochádzať, prichádzať, dostávať sa niekam; dosahovať niečo, nejaký výsledok: d. k cieľu; d. k náhľadu, d. k istote;
dok. dospieť1
dospievať2, -a, -ajú nedok. dosahovať fyzickú (pohlavnú) zrelosť: pohlavne d., dospievajúce dievča; roky dospievania;
dok. dospieť2
dospievať3, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) prestať spievať, ukončiť spev: d. pieseň;
nedok. dospevovať, -uje, -ujú