Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dospieť -speje -spejú dok.

1. dôjsť, prísť, dostať sa: d. ku koncu cesty, d. k cieľu, do cieľa

2. vývinom sa dostať, dôjsť, prísť: d. k názoru, k presvedčeniu, d. k jednote, k roztržke

3. dosiahnuť teles. al. duš. zrelosť, vyspieť: d. na, v muža; rozumovo, pohlavne d.;

nedok. dospievať1 -a


dospievať2 -a dok. skončiť spievanie, prestať spievať: d. áriu; slávik d-l; d.! (voj.) povel;

nedok. dospevovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dospievať ‑a ‑ajú dok. (prestať spievať)
dospievať ‑a ‑ajú nedok. (dostávať sa; vyspievať)

dospevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovanie nedok. (čo; ø) ▶ končiť spev; prestávať spievať: d. pesničku; V zotrvačnosti dospevoval - veseľme sa. [J. Kroner]dok.dospievať2


dospieť -peje -pejú -pej! -pel -pejúc -penie dok. 1. (k čomu; kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom dosiahnuť určité (vytýčené) miesto; syn. dôjsť, prísť, doraziť, dostať sa: d. ku koncu cesty; po celodennom putovaní konečne dospeli k cieľu, do cieľa
2. (k čomu; kam) ▶ postupne, vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň; syn. dôjsť, prísť: d. k presvedčeniu, k poznaniu; d. k dohode, k riešeniu; d. k pevnému rozhodnutiu; dospelo to až tak ďaleko, že sa musela odsťahovať; nepredpokladal, že konflikt dospeje až do takého štádia; k čomu ste dospeli?; Každé rozprávanie musí dospieť ku koncu. [J. Tužinský]; Mnohé ročníky obyvateľov dospeli do veku, keď si zakladajú rodiny. [Vč 1980]
3. (ø; na čo/v čo) ▶ dosiahnuť (úplnú) telesnú al. duševnú zrelosť; syn. vyspieť, dozrieť: pohlavne, predčasne d.; chlapec dospel v muža, na muža; Podrástla, dospela, zoženštela. [Š. Žáry]
nedok.dospievať1


dospievanie -ia s. ▶ vývinové štádium organizmov, keď nastáva pohlavné zrenie; (o ľuďoch) vývinové obdobie medzi detstvom a dospelosťou: fyzické d.; meniť hlas v období dospievania ▷ ↗ i dospievať1


dospievať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (k čomu; kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom dosahovať určité (vytýčené) miesto; syn. dochádzať, prichádzať, dostávať sa: d. k cieľu, do cieľa cesty; po dvoch dňoch výprava dospieva k úpätiu hory
2. (k čomu; kam) ▶ postupne, vývinom sa dostávať k niečomu al. na vyššiu úroveň; syn. dochádzať, prichádzať, dosahovať, smerovať: d. k náhľadu, k poznaniu, k stanovisku; d. k všeobecnému názoru, k pozoruhodným výsledkom; zdá sa, že to dospieva k lepšiemu
3. (ø; na čo/v čo) ▶ rastom, vývinom nadobúdať telesnú al. duševnú zrelosť, stávať sa dospelým; syn. vyspievať, dozrievať: rozumovo, pohlavne d.; d. na ženu; citové, predčasné dospievanie; Hľadela na neho, ako rastie a dospieva, pomaly na mládenca dorastá. [D. Tatarka]; Veru, deti dnes skôr dospievajú. [V. Bednár]
dok.dospieť


dospievať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (čo; ø) ▶ dokončiť spev; prestať spievať: d. áriu; spevák dospieval pieseň do konca; Lolo dospieva, vyhŕknu mu slzy, kľakne na kolená. [A. Ferko]dospievať! (vojenský) povel ▷ nedok.dospevovať

dospievať 1. p. rásť 2 2. p. smerovať 2


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dospieť1, -eje, -ejú dok. (k čomu, kam) dôjsť, prísť, dostať sa niekam; dosiahnuť, docieliť niečo: d. k cieľu; d. k náhľadu, k záveru, k správnemu poznaniu, d. k zhode, d. k socializmu;

nedok. dospievať1

dospieť2, -eje, -ejú dok. dosiahnuť fyzickú (pohlavnú) zrelosť, úplne sa vyvinúť: Dospel v muža. (Tim.); pohlavne d.;

nedok. dospievať2


dospievať1, -a, -ajú nedok. (k čomu, kam) dochádzať, prichádzať, dostávať sa niekam; dosahovať niečo, nejaký výsledok: d. k cieľu; d. k náhľadu, d. k istote;

dok. dospieť1

dospievať2, -a, -ajú nedok. dosahovať fyzickú (pohlavnú) zrelosť: pohlavne d., dospievajúce dievča; roky dospievania;

dok. dospieť2


dospievať3, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) prestať spievať, ukončiť spev: d. pieseň;

nedok. dospevovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

dospievať dokonavé sloveso
(ja) dospievam VKdsa+; (ty) dospievaš VKdsb+; (on, ona, ono) dospieva VKdsc+; (my) dospievame VKdpa+; (vy) dospievate VKdpb+; (oni, ony) dospievajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dospieval VLdsam+; (ona) dospievala VLdsaf+; (ono) dospievalo VLdsan+; (oni, ony) dospievali VLdpah+;
(ty) dospievaj! VMdsb+; (my) dospievajme! VMdpa+; (vy) dospievajte! VMdpb+;
(nejako) dospievajúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor