dospelý
I. príd. kt. dokončil fyzický vývin, vyvinutý, dorastený, zrelý; svedčiaci o dospelosti: d. mládenec, človek; d-á rastlina; mať d-é prejavy;
dospelo prísl.: d. vyzerať;
dospelosť -i ž.: telesná d.; skúška d-i maturita
II. dospelý m. dospelý človek: to je dosť aj pre d-ho;
dospelí m. mn. dospelí ľudia: literatúra pre d-ých
dospelosť -ti ž. 1. ▶ stav toho, ktorého fyzický vývin je ukončený, ktorý dospel, dozrel: telesná, pohlavná d. človeka, zvieraťa □ skúška dospelosti maturita 2. ▶ obdobie približne od 18. roku života človeka (plné duševnej a telesnej aktivity): dosiahnuť vek dospelosti; táto túžba ju sprevádza od detstva až do dospelosti; Aj dospelosť, aj jeseň ľudského života má svoje čaro. [NP 1987]
dospelý príd. s ukončeným fyzickým vývojom, dorastený, vyvinutý, zrelý (obyč. pohlavne): d. človek, d. muž, d-á žena, d-é zviera, d-á rastlina, literatúra pre d-ých;
dospelosť, -ti ž.: skúšky d-i záverečné skúšky na strednej škole, matúra
(jedna) dospelosť; (bez) dospelosti; (k) dospelosti; (vidím) dospelosť; (ó) dospelosť!; (o) dospelosti; (s) dospelosťou;
(štyri) dospelosti; (bez) dospelostí; (k) dospelostiam; (vidím) dospelosti; (ó) dospelosti!; (o) dospelostiach; (s) dospelosťami;