dospelý
I. príd. kt. dokončil fyzický vývin, vyvinutý, dorastený, zrelý; svedčiaci o dospelosti: d. mládenec, človek; d-á rastlina; mať d-é prejavy;
dospelo prísl.: d. vyzerať;
dospelosť -i ž.: telesná d.; skúška d-i maturita
II. dospelý m. dospelý človek: to je dosť aj pre d-ho;
dospelí m. mn. dospelí ľudia: literatúra pre d-ých