dospelý
I. príd. kt. dokončil fyzický vývin, vyvinutý, dorastený, zrelý; svedčiaci o dospelosti: d. mládenec, človek; d-á rastlina; mať d-é prejavy;
dospelo prísl.: d. vyzerať;
dospelosť -i ž.: telesná d.; skúška d-i maturita
II. dospelý m. dospelý človek: to je dosť aj pre d-ho;
dospelí m. mn. dospelí ľudia: literatúra pre d-ých
dospelo 2. st. -lejšie prísl. ▶ typicky, charakteristicky pre dospelého človeka, ako dospelý: správať sa, pôsobiť d.; d. znejúce vety; Snažili sa byť dospelo nezávislí, samostatní. [Vč 1980]; Na šestnásť nielen nevyzerá, zdá sa, že aj uvažuje dospelejšie. [Smena 1992]