dosť
I. prísl.
1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.
2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!
● nevie, kedy má d. je nenásytný
II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody; času máme d.
● už má toho d. je tým zunovaný, znechutený; na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný; d. na tom skrátka, jednoducho
dosť1 prísl. ▶ v dostačujúcej miere; syn. dostatočne, dostačujúco: na svoj vek je d. vysoký; cíti sa d. silný ◘ fraz. bolo toho naňho [akurát] dosť stačilo mu (námahy, výkonu a pod.); ešte mu nie je dosť al. nemá ešte dosť al. nevie, kedy má dosť nestačí mu, je nenásytný; nie dosť, že... nestačilo
dosť2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčité pomerne veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho; syn. dostačujúco, hodne, nadostač: mať d. odvahy, síl; má všetkého d.; nemá d. peňazí; je nás d.; máme d. času; je tu miesta d.; jedla je d. pre všetkých; hovor. máš d.? nasýtil si sa? ◘ fraz. dosť a dosť mnoho, veľa; na to je ho vždy dosť! je schopný urobiť akýkoľvek nepremyslený čin; už má toho dosť je tým znechutený, zunovaný, nemôže to už vydržať; viac ako dosť mnoho, veľa ◘ parem. opatrnosti nikdy nie je dosť
dosť3 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja (stavu, vlastnosti) ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosti prejavu; syn. pomerne, celkom, v podstate: pacientovi sa darí d. uspokojivo; d. dobre si to vystihol; vec je dosť komplikovaná; Brankár chytá dosť nesústredene. [Vč 1983] 2. hovor. v spojení dosť dobre s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti; bez väčších problémov: toto je d. dobre možné; dalo sa to d. dobre chápať aj inak; jeho manželka mu d. dobre mohla byť aj dcérou 3. v spojení a dosť ▶ vyjadruje nepokračovanie, ukončenie činnosti obyč. s hodnotiacim odtienkom; škoda, že viac už nič; viac ani netreba; to je, to bolo všetko: po úvodnom aplauze zaspievali tri skladby a d.; veľmi mi nepomáha, ešte tak v kuchyni a d.; do tašky hodí doklady, zubnú kefku a d.
dosť4 cit. obyč. v spojení a dosť ▶ výzva, aby sa o niečom ďalej nehovorilo, aby sa rozhovor ukončil; syn. a hotovo, a koniec, a basta: urobíš to a d.!; povedal som a d.!
dosť prísl. v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve; dostatočné množstvo, hodne: d. veľký, d. dobrý, d. ďaleko; mať d. peňazí, d. času
● d. bude, keď (ak)... postačí; hovor. dosť a dosť mnoho, veľa; mám už toho d. o presiahnutí, dovŕšení nejakej miery; dosť!, dosť už! stačí, koniec, prestať!; nevie, kedy mu je d., kedy má d. nevie, kedy má prestať, je nenásytný; ešte mu nie je d., ešte nemá d. ešte nie je spokojný, je nenásytný; d. na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom; na daromnice (huncútstvo ap.) je ho d. je na to vždy ochotný, súci