dosť prísl. v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve; dostatočné množstvo, hodne: d. veľký, d. dobrý, d. ďaleko; mať d. peňazí, d. času
● d. bude, keď (ak)... postačí; hovor. dosť a dosť mnoho, veľa; mám už toho d. o presiahnutí, dovŕšení nejakej miery; dosť!, dosť už! stačí, koniec, prestať!; nevie, kedy mu je d., kedy má d. nevie, kedy má prestať, je nenásytný; ešte mu nie je d., ešte nemá d. ešte nie je spokojný, je nenásytný; d. na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom; na daromnice (huncútstvo ap.) je ho d. je na to vždy ochotný, súci