Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

dosť

I. prísl.

1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.

2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!

nevie, kedy má d. je nenásytný

II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody; času máme d.

už má toho d. je tým zunovaný, znechutený; na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný; d. na tom skrátka, jednoducho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dosť prísl. i čísl.

dosť1 prísl. ▶ v dostačujúcej miere; syn. dostatočne, dostačujúco: na svoj vek je d. vysoký; cíti sa d. silnýfraz. bolo toho naňho [akurát] dosť stačilo mu (námahy, výkonu a pod.); ešte mu nie je dosť al. nemá ešte dosť al. nevie, kedy má dosť nestačí mu, je nenásytný; nie dosť, že... nestačilo

dosť2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčité pomerne veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho; syn. dostačujúco, hodne, nadostač: mať d. odvahy, síl; má všetkého d.; nemá d. peňazí; je nás d.; máme d. času; je tu miesta d.; jedla je d. pre všetkých; hovor. máš d.? nasýtil si sa? ◘ fraz. dosť a dosť mnoho, veľa; na to je ho vždy dosť! je schopný urobiť akýkoľvek nepremyslený čin; už má toho dosť je tým znechutený, zunovaný, nemôže to už vydržať; viac ako dosť mnoho, veľaparem. opatrnosti nikdy nie je dosť

dosť3 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja (stavu, vlastnosti) ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosti prejavu; syn. pomerne, celkom, v podstate: pacientovi sa darí d. uspokojivo; d. dobre si to vystihol; vec je dosť komplikovaná; Brankár chytá dosť nesústredene. [Vč 1983]
2. hovor. v spojení dosť dobre s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti; bez väčších problémov: toto je d. dobre možné; dalo sa to d. dobre chápať aj inak; jeho manželka mu d. dobre mohla byť aj dcérou
3. v spojení a dosť ▶ vyjadruje nepokračovanie, ukončenie činnosti obyč. s hodnotiacim odtienkom; škoda, že viacnič; viac ani netreba; to je, to bolo všetko: po úvodnom aplauze zaspievali tri skladby a d.; veľmi mi nepomáha, ešte tak v kuchyni a d.; do tašky hodí doklady, zubnú kefku a d.

dosť4 cit. obyč. v spojení a dosť ▶ výzva, aby sa o niečom ďalej nehovorilo, aby sa rozhovor ukončil; syn. a hotovo, a koniec, a basta: urobíš to a d.!; povedal som a d.!

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

3. p. hotovo


hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosťkoniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosťbastabasta fidlišluszastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum


nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť samať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť saprejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať saprežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčneproporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladualikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívnedosťznačne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké


skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

2. p. viac 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dosť prísl. v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve; dostatočné množstvo, hodne: d. veľký, d. dobrý, d. ďaleko; mať d. peňazí, d. času

d. bude, keď (ak)... postačí; hovor. dosť a dosť mnoho, veľa; mám už toho d. o presiahnutí, dovŕšení nejakej miery; dosť!, dosť už! stačí, koniec, prestať!; nevie, kedy mu je d., kedy má d. nevie, kedyprestať, je nenásytný; ešte mu nie je d., ešte nemá d. ešte nie je spokojný, je nenásytný; d. na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom; na daromnice (huncútstvo ap.) je ho d. je na to vždy ochotný, súci

dosť_1 dosť dosť_2 dosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor