doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;
nedok. doručovať
doručiť -čí -čia doruč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo) ▶ dopraviť, odovzdať na určené miesto, do rúk: d. kamarátovi knihu; d. depešu, správu, posolstvo; osobne d. prihlášku, žiadosť na úrad; firma doručila zákazníkovi objednaný výrobok; prevziať doručený tovar; pošt. d. balík, list, oznámenie, telegram odovzdať adresátovi; práv. d. predvolanie na súd, žalobu, rozsudok; d. povolávací rozkaz ▷ nedok. ↗ doručovať
doručovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (čo) ▶ dopravovať, odovzdávať na určené miesto, do rúk: d. noviny; v minulosti správy doručovali poslovia alebo kráľovskí kuriéri; Interpol používa systém medzinárodných obežníkov doručovaných národným ústredniam. [Pd 1995]; pošt. pošta doručuje balíky, listové zásielky, peniaze, telegramy odovzdáva adresátovi; práv. doručovanie súdnych rozhodnutí ▷ dok. ↗ doručiť
nedoručený -ná -né príd. pošt. ▶ (o poštovej zásielke) ktorý sa (z rôznych dôvodov) nepodarilo doručiť, poslať adresátovi: n. list, tovar; n. e-mail; nedoručená zásielka ▷ ↗ i doručiť sa
doručiť, -í, -ia dok. (čo) dodať, odovzdať do ruky;
admin. odovzdať zásielku adresátovi: d. list, balík, peniaze, predvolanie; práv. d. žalobu, rozsudok;
nedok. doručovať, -uje, -ujú