dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh; d-l a odišiel
dorozprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (čo; ø) ▶ vyjadriť slovami do konca, skončiť reč; syn. dopovedať: d. rozprávku, svoj príbeh; Otrokyňa dorozprávala a hlava sa jej bezvládne prevalila nabok. [J. Štiavnický]; Veď mi už dajte dorozprávať! [A. Bednár]; Keď dorozprával, pochopil som. Tento starec žije viac v minulosti ako v súčasnosti. [J. Lenčo]
dorozprávať porov. hovoriť
dorozprávať, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) dokončiť rozprávanie, prestať hovoriť, dopovedať: d. rozprávku, príhodu; Keď Adam dorozprával, vyšla Mara a za ňou deti. (Jégé)