dorobiť dok.
1. dokončiť (robotu), dohotoviť: d. špajzu, d. policu
2. dopestovať, vypestovať: d. obilie, zeleninu, hrozno;
nedok. dorábať -a
dorábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok.
dorábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. (čo) 1. ▶ končiť robotu, prácu na niečom; syn. dokončievať, dohotovovať: d. stavbu; d. kúpeľňu; d. drevenú hračku; d. zameškanú prácu, resty; Monika si po vyučovaní dorábala ešte rys. [E. Čepčeková]; Záhradníci sú pripravení, tu i tam sa čosi dorába, no zajtra môžu privítať prvých návštevníkov. [Vč 1981] 2. ▶ pestovaním, starostlivosťou al. výrobou získavať (poľnohospodárske plodiny, výrobky a pod.); syn. pestovať: d. cukrovú repu, obilie, zeleninu; d. hrozno, víno; Roľník odjakživa sa živil dorábaním chleba, zemiakov, mlieka [P. Kováčik] ▷ dok. ↗ dorobiť
dorobiť -bí -bia dorob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo) ▶ skončiť vykonávanie niečoho, dokončiť činnosť; syn. dohotoviť: d. obed; d. drevenú policu; Slúžka dorobila prácu, zobrala smeti a šla do kuchyne. [Z. Zguriška]; Choďte domov, dorobím to sám. [M. Zelinka]; Musí dorobiť nejaké výkazy. [D. Dušek] 2. (čo) ▶ dodatočne urobiť (do stanoveného množstva al. niečo chýbajúce): d. police; prišlo veľa hostí, treba d. chlebíčky 3. (čo; čoho) ▶ pestovaním, starostlivosťou al. výrobou získať (poľnohospodárske plodiny al. výrobky); syn. dopestovať, vypestovať: d. ovocie, obilie, dostatok krmovín; d. si hrozna, vína; ťažko dorobený chlieb; mlieko dorobené v podhorských oblastiach Liptova; doma dorobené potraviny; Čo sa dorobilo, sotva vedelo kryť dennú spotrebu. [M. Urban]; Pre život je potrebné aj kadečo iné, čo si roľník nedorobí na poli, nedochová v chlieve. [I. Habaj] ▷ nedok. ↗ dorábať
dorábať 1. p. končiť 2. p. pestovať 1
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
dorábať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. končiť, dokončievať robotu, prácu na niečom: d. šaty, topánky; d. stavbu; Dorábajú včerajšiu brigádu. (Karv.)
2. pestovať, získavať pestovaním (najmä o úžitkových rastlinách): d. zeleninu, obilie, cukrovú repu, tabak; d. chlieb, med; d. víno;
3. trochu zastar. vyrábať: d. plátno (Šolt.); Vie dorábať výborné flajstre na vredy. (Kuk.) Priúča sa remeslu — dorábať peniaze (Kuk.) zarábať;
dok. dorobiť
dorobiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dokončiť robotu, dohotoviť prácu: Obloky dorobili až cez leto. (Kuk.)
2. (čo i čoho) vypestovať: d. kukuricu, d. si vína; d. niečoho nad kontingent; Má kus poľa, kde si chleba dorobí. (Taj.)
3. nár. (čo) porobiť, postvárať: Hľa, i mne čo dorobil skrze to dievča. (Taj.)
4. nár. (čo i bezpredm.) zarobiť (peniaze): Tvoj muž sa ponosuje, že ti nedorobí. (Tim.);
nedok. k 1, 2, 4 dorábať
|| dorobiť sa
1. (čoho) robotou niečo vypestovať: Vycicajú ti zem, ani za päť rokov sa jej nedorobíš. (Taj.)
2. nár. veľa sa narobiť, vyčerpať sa v práci: Na deň sa dorobí (Mara) pri prísnom gazdovi veľa. (Tim.); dorobená dlaň (Tim.) zrobená, upracovaná
dorábať nedok. 1. csl dokončievať robotu: Ešťe za vodou máme dorébeť (Dol. Lehota DK); Ešťe má chlauce dorábeť (Revúca); Otedz volačo na roli mali dorábat (Dol. Súča TRČ) L. dorábat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. ukončovať vyluhovanie kože 2. strsl, zsl pestovať poľnohosp. plodiny ap.: Tam sa u_šak dorábela šetka tá zeľeňina ako u záhradňíkou (Pribiš DK); Tedi sme raž najvác tag dorábali (Chrabrany TOP); Dorábalo sa u náz mo_dzbožá (Trakovice HLO); Volakedi sedláci ani jatelinu nedorábali (Ružindol TRN) L. dorábat štepi (Radošina NIT) - pripravovať na sadenie viničné štepy v škôlke 3. csl vyrábať, robiť: S teho sa dorába plátno pre chlapuof; s tej druhej (priadze) sa dorábejú vrecá na repu, na zbožá (Zuberec TRS); Nat piuňicou bola šopa a dakedi tan dorábali víno (Krupina); Dorábali zme aj konopní olej, to sa tahalo ze semenca (Brestovany TRN); Ocedz nadrobel na spodeg uľa potkladek a do teho pčoli daľej doriabaľi miat (Rozhanovce KOŠ) F. tak sa vraj chľebíg dorábä (Podkriváň LUČ) - tak sa robí okolo zbožia 4. jstrsl vystrájať, stvárať: To je uš strach, akí zhondz dorábejú našo ďetváki (Revúca); To_e celuo dívalo na jar, ko_tej (kozlence) dorábajú (Čelovce MK); A čo tá s tin ďeckom dorába, jednoducho si ho vihoďí na pľece ako vrece (Hont. Moravce KRU) 5. porábať, čariť, bosorovať: Trnavskí pasťier šeliako dorábav luďom, len abi ím škodu zapríčiňiv (Hliník n. Hron. NB) 6. privyrábať si: Ja dorabiam u tim zachodze u varošu (Sobrance)
dorábať p. dorobiť
dorobiť dk 1. skončiť nej. robotu, dohotoviť: tu robotu, kteru (hodinár) zapocžal, žeby dorobyl (MOŠOVCE 1596 E); dal sem na aldomass, kdy stal dorobyly (ZVOLEN 1626); kdy pastiernu dorobili (KRUPINA 1706) 2. i d. sa čo, čoho dosiahnuť niečo prácou, vlastným pričinením, úsilím: gestli gegi zywot toho (erbu) pomohl dorobiti; to gmame, czoz nam Buoh dopomohl se dorobiti (ŽK 1473; 1481); meho statecžku z manželku mau tiessku praczy sem se dorobil (ŽILINA 1587); každa dedina čo dorobila, zmlatila (JABLOŇOVCE 1650); strowa, yaka gsa bude nachazety w dome, to (manželke) poručam, ponewacž ona dorobyla (KRUPINA 1694); muž se chleba nedorobi, gak žena do krčmi nese, čo má ňesť do mlyna (GV 1755); popel, ktery ku dorobeny salitry potrebny gest (Kur 1784-90); dorábať ndk k 1: murarom, kdy pecz a komjnecz dorabalj, dano den 3; pacholkom pagzom, hradu čuo dorabali, den 5 (ŽILINA 1693-94, 1720); k 2: do meru okowy wyna dorabal; cwo mu ona (žena) pomahala dorabety (KRUPINA 1683; 17. st); aby trusu wacem pocte dorabal (NOROVCE 1774); nestačyl by sy na čyžmi a na ručnjki dorabat (KRUPINA 18. st) zarábať