doraziť1 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. prisunúť, pritlačiť tesne k niečomu, celkom priraziť: d. dosku do rámu; d. zásuvku; d. klinec celkom zatĺcť; d. puk do brány streliť
2. (koho, čo) ▶ násilne zbaviť života; syn. dobiť, zabiť, usmrtiť: d. nepriateľa; d. postreleného zvera; expr. nech si už vonku, lebo ťa dorazím vyhrážka; Doraziť by ho bolo málo, pomyslela si, ale bez jedu. [M. Čeretková-Gállová]
3. expr. (koho) ▶ zbaviť telesných al. duševných síl, oslabiť, vyčerpať, zničiť, zdrviť; syn. znivočiť, hovor. položiť: chorľavel a chrípka ho dorazila; dnešná túra ho dorazila, ihneď zaspal; zlá správa ho načisto dorazila; Veľa nezniesol a koňak ho dorazil. [Ľ. Zúbek]
4. expr. (čo) ▶ doviesť do konca, dokončiť: robotu musíme dnes d.; Diplomovku chcem doraziť čo najskôr. [E. Dzvoník]; Jakub odpil a podal fľašu otcovi, ktorý ju dorazil. [V. Šikula] dopil
▷ nedok. ↗ dorážať1
doraziť2 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zenie dok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostať; syn. prísť, dôjsť: d. do cieľa medzi prvými; vlak dorazil do stanice; loď dorazila do prístavu; kedy ste dorazili domov?; Kým dorazil s vozom k samote, premokol do nitky. [I. Habaj]; Nad ránom dorazila naša skupinka k brezovému lesíku. [KŽ 1960] ▷ nedok. ↗ dorážať2
dorážanie -ia s. šport. ▶ (v hokeji, vo futbale a pod.) okamžitá streľba dobiehajúceho hráča na bránku po odrazení al. vyrazení puku, lopty súperovým brankárom: d. odrazeného puku; streľba dorážaním ▷ ↗ i dorážať1
dorážať1 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. 1. (do koho; na koho; ø) ▶ slovne al. iným násilným spôsobom naliehať, nedať pokoj; syn. dobiedzať, dotierať: d. do niekoho otázkami; žena neprestala d. do muža; surovo dorážal do bezbranného chlapca; pes začal brechať a d. na neznámeho; komáre, muchy neustále (do nás) dorážali; Spravte štrúdľu, - nástojčivo dorážala na matku. [A. Lacková-Zora]; pren. Začali na mňa dorážať myšlienky na Cintľu. [A. Bednár] doliehať
2. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. celkom vrážať, vtláčať, prisúvať: d. klin zatĺkať; na dorážanie klincov slúži priebojník
3. (koho, čo) ▶ násilne zbavovať života; syn. dobíjať, zabíjať, usmrcovať: d. raneného jeleňa; d. niekoho bodákom; Kuruci dorážali popálených, ktorí sa bránili ani diví. [J. Tallo]
4. expr. (koho) ▶ zbavovať telesných al. duševných síl, oslabovať, vyčerpávať, ničiť; syn. nivočiť: tvoje reči ma dorážajú; štvrtý pohárik pálenky ho doráža
5. expr. (čo) ▶ dovádzať do konca, dokončovať: d. robotu, projekt; Našiel ho za dielňou dorážať fľašu slivovice. [J. Tužinský] dopíjať
6. šport. (na koho, na čo) ▶ neustále útočiť, strieľať na bránu: d. na súperovu bránu
◘ fraz. dorážať ako osa/osy byť nepríjemne al. veľmi dotieravý, neodbytne naliehať
▷ dok. k 2 – 5 ↗ doraziť1
dorážať2 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostávať; syn. prichádzať, dochádzať: do cieľa dorážajú prví pretekári; K širokým brehom dorážajú lode. [M. Zelinka] ▷ dok. ↗ doraziť2