Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dopustiť -sť/-i! dok.

1. neurobiť nič proti niečomu, dovoliť, súhlasiť, privoliť, pripustiť: d. neporiadok v triede; d-l, aby rozkazovala

2. iba v zápore al. otázke pripustiť niečo negatívne: ned-í naňho zlého slova; ty to na ňu d-š?

3. (o nadprirodzených silách) poslať; spôsobiť (pohromu): nebesá d-li naňho nešťastie;

nedok. dopúšťať -a

// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;

nedok. dopúšťať sa

dopustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; dopustiť sa

dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusť/(ne)dopusti sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (čoho) ▶ urobiť nejaký zlý, nedovolený skutok; syn. spáchať, vykonať: d. sa vážnej chyby; d. sa omylu, netaktnosti; d. sa hriechu, zrady; d. sa bezprávia; d. sa klamstva, podvodu; d. sa krivého svedectva, protiprávneho konania; d. sa výtržnosti, priestupku, zločinu; čin, ktorého sa dopustil, musí byť potrestaný; Čoho som sa dopustil? Žiadam vysvetlenie. [L. Beňo] ▷ nedok. ↗ dopúšťať sa

---

dopustiť¹ -tí -tia (ne)dopusť/(ne)dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ neurobiť nič proti niečomu negatívnemu, nechcenému; syn. pripustiť, dovoliť, privoliť: d. neporiadok, chaos; nemôžem d., aby mu krivdili; takéto bezprávie nesmiete d.; Chlapi nedopustili žiadne vystrájanie, divochov skrotili opaskami - a zábava sa skončila bez škôd. [P. Štrelinger]
2. obyč. v zápore al. v otázke (na koho, na čo) ▶ pripustiť niečo negatívne, hanlivé: nedopustí na starkú zlého slova; nedá d. na svoju kamarátku; nedá d. na staré časy; Vtedy som pochopil, prečo starý otec nedá na chlieb dopustiť. [R. Dobiáš]
3. ▶ (o nadprirodzených silách) spôsobiť, aby sa niečo nechcené stalo, pripustiť, dovoliť: nebesia na nás dopustili pohromu, trest; Bože môj, čo si to na mňa dopustil; Och, Bože! Nedopusť to! zaprosili tetka Rosíčka. [L. Ťažký]
◘ parem. keď Boh dopustí, aj motyka spustí/strelí stane sa i nemožné
▷ nedok. k 1 ↗ dopúšťať¹

dopustiť² -tí -tia dopusť/dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo/čoho) ▶ dodatočne vpustiť menšie množstvo tekutiny; syn. pripustiť: d. si do kúpeľa studenú vodu, studenej vody ▷ nedok. ↗ dopúšťať²

---

dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. (čoho) ▶ robiť niečo zlé, nedovolené; syn. páchať, konať: d. sa chýb, omylov; d. sa neprávostí, násilia, trestného činu; d. sa nevery; Uvedomoval si zreteľne, že sa dopúšťa priestupku. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ dopustiť sa

---

dopúšťať¹ -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nerobiť nič proti niečomu negatívnemu; syn. pripúšťať, dovoľovať, privoľovať: usiloval sa nedopúšťať lajdáctvo; ako môžu d. takéto neprístojnosti; nedopúšťal, aby ho klamali ▷ dok. ↗ dopustiť¹

dopúšťať² -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; čoho) ▶ dodatočne púšťať menšie množstvo tekutiny, pripúšťať: d. si do vane horúcu vodu, horúcej vody ▷ dok. ↗ dopustiť²

---

---

---

---

dopustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (čo i so spoj. aby) dovoliť, privoliť, dať súhlas k niečomu: Ja to nedopustím ďalej, aby tvoja žena bola gazdinou. (Tim.) Nemohol som dopustiť, aby chodila so mnou po svete. (Fig.)

● žart. Keď boh dopustí, aj motyka vystrelí, spustí (porek.) stane sa i nemožné;

2. (na koho) pripustiť o niekom niečo zlého: nedá naňho dopustiť, nič (zlého) naňho nedopustí; (Moji bratia) nedopustia na mňa zlého slova. (Tat.)

3. (čo na koho) zoslať, poslať, obyč. nešťastie (o nadprirodzených silách): Je to skúška na nás bohom dopustená. (Jégé) Bože, prečo si to na mňa dopustil! (Fr. Kráľ)

4. zastar. (čo) pripustiť: d. nemožnosť (Hurb.); d. výnimku (Vaj.);

nedok. dopúšťať, -a, -ajú

---

dopustiť sa, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (čoho) spáchať, vykonať niečo: d. sa chýb, nedbalosti, priestupku, poklesku, prečinu, hriechu, zrady, zločinu, trestného činu;

nedok. dopúšťať sa, -a, -ajú

dopustiť dokonavé sloveso
(ja) dopustím VKdsa+; (ty) dopustíš VKdsb+; (on, ona, ono) dopustí VKdsc+; (my) dopustíme VKdpa+; (vy) dopustíte VKdpb+; (oni, ony) dopustia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dopustil VLdsam+; (ona) dopustila VLdsaf+; (ono) dopustilo VLdsan+; (oni, ony) dopustili VLdpah+;
(ty) dopusť, dopusti! VMdsb+; (my) dopusťme, dopustime! VMdpa+; (vy) dopustite, dopusťte! VMdpb+;
(nejako) dopustiac VHd+;

dopustiť: ^{→speex →vorbis}

Ak som sa dopustil ≈ Jestliže jsem se dopustil
dopustil by sa krvismilstva ≈ dopustil by se krvesmilstva
dopustil zrady, a Arnoštko ≈ dopustil zrady, a Arnoštek
poriadku a dopustila sa ≈ řádu a dopustila se
sa dopustil najhroznejšieho hriechu ≈ se dopustil nejhroznějšího hříchu
Spoločenstva a dopustila sa ≈ Společenství a dopustila se
že Eurostat sa dopustil ≈ že se Eurostat dopustil
že som sa dopustila ≈ že jsem se dopustila
...

a dopustila sa zjavne ≈ and committed a manifest
dopustili v iných členských ≈ committed in other Member
ktorí sa dopustili zločinov ≈ who have committed crimes
ľudí, ktorí sa dopustili ≈ people who have committed
prehrešok, ktorého sa dopustil ≈ solecism he had committed
som sa takmer dopustil ≈ I had almost committed
verejného záujmu a dopustil ≈ public interests and committed
že som sa dopustila ≈ that I have committed
...