Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dopriať -praje -prajú dok. dožičiť: d. ľuďom oddych(u); ten každému d-je;

nedok. dopriavať -a

// dopriať si: d. si spánku; ned-je si, šetrí aj na sebe;

nedok. dopriavať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dopriavať ‑a ‑ajú nedok.; dopriavať si

dopriať -raje -rajú -raj! -rial -rajúc -riaty -riatie dok. (komu čo/čoho) ▶ ochotne al. s kladným postojom umožniť, dovoliť; s pocitom spokojnosti prijať niečí úspech, šťastie a pod.; syn. dožičiť: d. deťom radosti, voľnosti; ten každému dopraje; doprajte mu chvíľku oddychu; život, osud mu nedoprial toľkého šťastia, toľké šťastie; Konečne sa mu túžba splnila. Dopriala som mu to. [M. Figuli]; Ja potláčam kašeľ, aby si nemyslel, že mu nedoprajem ani tú cigaretu. [K. Jarunková]nedok.dopriavať


dopriať si -raje si -rajú si -raj si! -rial si -rajúc si -riatie si dok. (čoho/čo) ▶ rád si užiť niečo dobré, dovoliť si; syn. dožičiť si: d. si spánku; d. si občas trochu vína; nedoprial si ani chvíľku odpočinku stále pracoval; môže si d. aj drahú dovolenku; Dnes sa najedol rýchlo, ale aj tak si doprial. [Z. Gabriel]; Človek z času na čas potrebuje vypadnúť z domu, dopriať si zmenu. [E. Farkašová]; Odborníci odporúčajú dopriať si po každej hodine práce pri počítači desaťminútovú prestávku. [Pd 1995]fraz. nič si nedopriať veľmi šetriť, byť lakomýnedok.dopriavať si


dopriavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. (čoho/čo; ø) ▶ rád si užívať niečo dobré: dopriavajú si sladkostí; d. si luxusnú dovolenku; V príjemnom tieni si dopriavajú oddych uchodeným nohám. [Sme 1999]dok.dopriať si


dopriavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (komu čo/čoho) ▶ ochotne al. s kladným postojom umožňovať, dovoľovať; s pocitom spokojnosti prijímať niečí úspech, šťastie a pod.: dopriava mu veľa odpočinku; d. deťom zábavudok.dopriať

dopriavať p. žičiť 1


hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priaťdopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialozastar. bláhať (Šoltésová)nadŕžaťnadržiavaťnadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovanaexpr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dopriať, -praje, -prajú dok. (komu čoho i čo) dožičiť, dovoliť užiť, nezávidieť: d. niekomu radosti, šťastia; Dobrý zárobok inému nedopriala. (Tim.) Doprajteže mi trochu pokoja. (Sládk.);

nedok. dopriavať, -a, -ajú

|| dopriať si (čo i čoho) dožičiť si, dovoliť si: d. si, čo (len) srdce zažiada všetko; nedopriať si ani chvíľku odpočinku, oddychu veľa, stále pracovať; dopriať si veľa a dobre jesť a piť; nedopriať si veľmi šetriť (i na jedle), byť lakomý;

nedok. dopriavať si

Morfologický analyzátor

dopriavať nedokonavé sloveso
(ja) dopriavam VKesa+; (ty) dopriavaš VKesb+; (on, ona, ono) dopriava VKesc+; (my) dopriavame VKepa+; (vy) dopriavate VKepb+; (oni, ony) dopriavajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dopriaval VLesam+; (ona) dopriavala VLesaf+; (ono) dopriavalo VLesan+; (oni, ony) dopriavali VLepah+;
(ty) dopriavaj! VMesb+; (my) dopriavajme! VMepa+; (vy) dopriavajte! VMepb+;
(nejako) dopriavajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor