Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dopriať -praje -prajú dok. dožičiť: d. ľuďom oddych(u); ten každému d-je;

nedok. dopriavať -a

// dopriať si: d. si spánku; ned-je si, šetrí aj na sebe;

nedok. dopriavať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dopriať ‑praje ‑prajú ‑prial dok.; dopriať si

dopriať -raje -rajú -raj! -rial -rajúc -riaty -riatie dok. (komu čo/čoho) ▶ ochotne al. s kladným postojom umožniť, dovoliť; s pocitom spokojnosti prijať niečí úspech, šťastie a pod.; syn. dožičiť: d. deťom radosti, voľnosti; ten každému dopraje; doprajte mu chvíľku oddychu; život, osud mu nedoprial toľkého šťastia, toľké šťastie; Konečne sa mu túžba splnila. Dopriala som mu to. [M. Figuli]; Ja potláčam kašeľ, aby si nemyslel, že mu nedoprajem ani tú cigaretu. [K. Jarunková]nedok.dopriavať


dopriať si -raje si -rajú si -raj si! -rial si -rajúc si -riatie si dok. (čoho/čo) ▶ rád si užiť niečo dobré, dovoliť si; syn. dožičiť si: d. si spánku; d. si občas trochu vína; nedoprial si ani chvíľku odpočinku stále pracoval; môže si d. aj drahú dovolenku; Dnes sa najedol rýchlo, ale aj tak si doprial. [Z. Gabriel]; Človek z času na čas potrebuje vypadnúť z domu, dopriať si zmenu. [E. Farkašová]; Odborníci odporúčajú dopriať si po každej hodine práce pri počítači desaťminútovú prestávku. [Pd 1995]fraz. nič si nedopriať veľmi šetriť, byť lakomýnedok.dopriavať si


dopriavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. (čoho/čo; ø) ▶ rád si užívať niečo dobré: dopriavajú si sladkostí; d. si luxusnú dovolenku; V príjemnom tieni si dopriavajú oddych uchodeným nohám. [Sme 1999]dok.dopriať si


dopriavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (komu čo/čoho) ▶ ochotne al. s kladným postojom umožňovať, dovoľovať; s pocitom spokojnosti prijímať niečí úspech, šťastie a pod.: dopriava mu veľa odpočinku; d. deťom zábavudok.dopriať

dopriať p. dožičiť


dopriať si p. dožičiť si


dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliťvyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dopriať, -praje, -prajú dok. (komu čoho i čo) dožičiť, dovoliť užiť, nezávidieť: d. niekomu radosti, šťastia; Dobrý zárobok inému nedopriala. (Tim.) Doprajteže mi trochu pokoja. (Sládk.);

nedok. dopriavať, -a, -ajú

|| dopriať si (čo i čoho) dožičiť si, dovoliť si: d. si, čo (len) srdce zažiada všetko; nedopriať si ani chvíľku odpočinku, oddychu veľa, stále pracovať; dopriať si veľa a dobre jesť a piť; nedopriať si veľmi šetriť (i na jedle), byť lakomý;

nedok. dopriavať si

Morfologický analyzátor

dopriať dokonavé sloveso
(ja) doprajem VKdsa+; (ty) dopraješ VKdsb+; (on, ona, ono) dopraje VKdsc+; (my) doprajeme VKdpa+; (vy) doprajete VKdpb+; (oni, ony) doprajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doprial VLdsam+; (ona) dopriala VLdsaf+; (ono) doprialo VLdsan+; (oni, ony) dopriali VLdpah+;
(ty) dopraj! VMdsb+; (my) doprajme! VMdpa+; (vy) doprajte! VMdpb+;
(nejako) doprajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor