dopriať -praje -prajú dok. dožičiť: d. ľuďom oddych(u); ten každému d-je;
nedok. dopriavať -a
// dopriať si: d. si spánku; ned-je si, šetrí aj na sebe;
nedok. dopriavať si
dopriať p. dožičiť
dopriať si p. dožičiť si
dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si
2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci
dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspech • popriať: popriať koňom oddychu • povoliť • vyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkom • zried. pohovieť: starká deťom pohovela
dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si • dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť • popriať si: deti si popriali dostatok spánku • pohovieť si • expr.: povoliť si • povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve
dopriať, -praje, -prajú dok. (komu čoho i čo) dožičiť, dovoliť užiť, nezávidieť: d. niekomu radosti, šťastia; Dobrý zárobok inému nedopriala. (Tim.) Doprajteže mi trochu pokoja. (Sládk.);
nedok. dopriavať, -a, -ajú
|| dopriať si (čo i čoho) dožičiť si, dovoliť si: d. si, čo (len) srdce zažiada všetko; nedopriať si ani chvíľku odpočinku, oddychu veľa, stále pracovať; dopriať si veľa a dobre jesť a piť; nedopriať si veľmi šetriť (i na jedle), byť lakomý;