dopredu, hovor. dopredku prísl.
1. na miesto, kt. je vpredu, op. dozadu: tlačiť sa d., nahnúť sa d.
2. v časovom predstihu, vopred: ťažko d. povedať, či ...
dopredu prísl.
dopredu prísl. 1. ▶ smerom do priestoru, ktorý je pred niekým al. niečím, do prednej časti; syn. napred; op. dozadu: hľadieť d.; nahýnať sa, tlačiť sa d.; postúpiť o krok d.; ty choď d.!; chrbát mierne naklonený d.; pohyb rúk d. a dozadu; sadnúť si d.; tašku dal d., kufor dozadu 2. ▶ v časovom predstihu, pred stanoveným časom; syn. vopred: robiť si plány, plánovať d.; d. sa informovať; nakúpiť potraviny d.; zaplatiť d.; nerád d. hovorí o niečom; ťažko d. povedať, či sa to podarí; chcem vás d. upozorniť, že to neurobím; predstavenie je vypredané už niekoľko mesiacov d.; Neteš sa dopredu, - schladila jeho nadšenie. [I. Izakovič] 3. ▶ smerom k zlepšeniu, k pokroku v niečom: urobiť skok d. vo vedomostiach; pohnúť veci d. rozbehnúť; Vysoký cieľ nás ustavične poháňa dopredu a nedovolí nám zastať alebo cúvať. [Ľ. Zúbek]
dopredu 1. smerom do priestoru pred seba, do prednej časti (op. dozadu) • napred (op. nazad) • vpred (op. vzad): prvý rad urobil krok dopredu, napred; bez ťažkostí postupovali napred, vpred • hovor.: dopredku • napredok: netrpezlivo sa tlačia dopredku, napredok • zastar. vopred: Zuzu čosi hnalo vopred. (Kukučín)
2. v časovom predstihu • vopred: nemôžem dopredu, vopred všetko vedieť • napred: napred sa s ním musíš dohodnúť • hovor.: dopredku • popredu • popredku: dopredku, popredu, popredku sa všetkého bojí
vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredu • popredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol roka • dopredu • hovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdával • napred • hovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredok • skôr • skorej • prv • predtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stane • najprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísť • kniž.: a priori • apriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienky • nespis. predom
2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napred • popredu • popredku • vpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním
3. p. dopredu 1, 2
dopredu i dopredku prísl.
1. smerom na miesto, ktoré je pred niekým al. niečím, napred: ísť, dostať sa, postupovať, uháňať d.; nahýnať sa d.; hľadieť d.; Zať stál skromne, netisnúc sa dopredku. (Tim.)
2. hovor. vopred, pred niečím (časove): to nemožno dopredu vedieť
dopredu prísl. 1. strsl, zsl napred (miestne): Ňechcelo sa nam ízď dopredu, ľebo tam bol sťisk (Krivá DK) 2. vopred (časove): No ta eśče ňezname dopredu, že jak to budze (Sobrance)