Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dopracovať dok.

1. dokončiť prácu, prestať pracovať: v závode d-li

2. vypracovať do úplnosti, dorobiť, dotiahnuť; dokončiť: d. štúdiu; vrátiť návrh na d-nie

● expr. už d-l a) zle skončil b) zomrel;

nedok. dopracúvať -a

// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

dopracúvať ‑a ‑ajú nedok.; dopracúvať sa

dopracovať, -uje, -ujú dok. skončiť prácu, prestať pracovať; pren. už dopracoval zomrel;

nedok. dopracúvať, -a, -ajú

|| dopracovať sa (čoho, k čomu) prácou dosiahnuť niečo: d. sa výsledku, úspechu; Janko sa priúča práci, aby sa statočne dopracoval radosti zo svojej roboty. (Pláv.) Myslím, že som sa dopracoval k výsledku. (Karv.)

dopracúvať nedokonavé sloveso
(ja) dopracúvam VKesa+; (ty) dopracúvaš VKesb+; (on, ona, ono) dopracúva VKesc+; (my) dopracúvame VKepa+; (vy) dopracúvate VKepb+; (oni, ony) dopracúvajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dopracúval VLesam+; (ona) dopracúvala VLesaf+; (ono) dopracúvalo VLesan+; (oni, ony) dopracúvali VLepah+;
(ty) dopracúvaj! VMesb+; (my) dopracúvajme! VMepa+; (vy) dopracúvajte! VMepb+;
(nejako) dopracúvajúc VHe+;