Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doplniť dok.

1. pridaním niečoho urobiť plným: d. nádrž benzínom, d. si šatník

2. pridať do niečoho doplna: d. zásoby, víno (do suda)

3. dodať a tým urobiť (ú)plným: d-ené vydanie knihy; d. údaje;

nedok. dopĺňať -a, doplňovať

// doplniť sa

1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou

2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;

nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doplniť ‑í ‑ia dok.; doplniť sa

dopĺňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, doplňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. (čo) 1. (čo (čím); čo (do čoho)) ▶ pridávať niečo na dosiahnutie potrebnej miery al. potrebného množstva: d. nádrž, fľašu vodou; d. víno do suda; d. cukor do cukorničky; d. telesné tekutiny; d. pohonné látky
2. (čo) ▶ pridávaním, dodávaním nových prvkov robiť úplným, kompletným al. dosahovať istý stav, stupeň, počet a pod.: d. zásoby; d. stavy dobytka; d. text; d. kartotéku, knižničné fondy; d. zbierku novými exponátmi; d. si vzdelanie štúdiom, čítaním; spresňovať a d. výpoveď; dopĺňajúca, doplňujúca poznámka, otázka; poskytnúť dopĺňajúce, doplňujúce údaje, informácie; Toto konštatovanie netreba už vari ničím dopĺňať, dobre vystihuje podstatu umeleckého diela. [A. Plávka]; Na severe hradba dopĺňala prirodzenú ochranu mesta pahorkami. [V. Beniak]
3. (koho, čo; ø) ▶ pripájať niečo v reči na vysvetlenie, ako dodatok, na záver; syn. dodávať: Je to úžasný pocit prežiť s niekým, kto je skutočným umelcom, istý čas, - dopĺňa manželka. [Slo 2002]
dok.doplniť


dopĺňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, doplňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. ▶ pribúdaním niečoho stávať sa plným; pribúdať do niečoho doplna: nádrž sa pomaly dopĺňala vodou; Tekutiny a minerálne látky sa dopĺňajú v tele pacienta. [Pr 1987]
2. ▶ vlastnosťami tvoriť súlad, hodiť sa k sebe: vzájomne sa d.; Sestry mali nerovnaké povahy, ale navzájom sa dopĺňali. [P. Bunčák]; Dub sa priatelí s borovicou, borovica s jelšou, ... smrek s brezou, breza so všetkými, nezavadzajú si, dopĺňajú sa. [V. Mináč]
dok. k 1doplniť sa


doplniť -ní -nia doplň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (čím); čo (do čoho)) ▶ pridať niečo na dosiahnutie potrebnej miery al. potrebného množstva: d. nádrž, sud; d. nádobu vodou; d. soľ do soľničky; d. olej do motora; d. palivo na ďalšiu cestu
2. (čo) ▶ pridaním, dodaním nových al. chýbajúcich prvkov urobiť úplným, kompletným al. vyplniť na istý stav, stupeň, počet a pod.: d. zásoby; d. si šatník, výbavu; d. text, kapitolu knihy; d. zbierku obrazov unikátnymi exponátmi; športovec si doplnil svoju medailovú zbierku získal ďalšiu medailu; d. si vzdelanie; d. učivo, osnovy; d. zoznam voličov; d. tím skúsenými hráčmi; d. výpoveď, údaje; d. chýbajúce písmená, slová do tajničky; doplnené vydanie (knihy) nové vydanie rozšírené o menšie al. väčšie textové úpravy; Ovocie alebo cestoviny sú zdravšie a chýbajúcu energiu nám hravo doplnia. [Pt 2000]
3. (koho, čo; ø) ▶ povedať niečo na vysvetlenie, ako dodatok, na záver; syn. dodať, doložiť: d. predrečníka; d. informáciu; uviesť na doplnenie niekoľko faktov; No aj ženy chcú hovoriť, chcú kadečo doplniť, pripomenúť, svoje povedať. [V. Šikula]; Aspoň ma doplníš, ak niečo vynechám. [E. Dzvoník]; Bezpečnosť našich občanov je pre nás dôležitejšia ako peniaze, - doplnil prvý muž mesta. [VNK 2003]
nedok.dopĺňať, doplňovať


doplniť sa -ní sa -nia sa doplň sa! -nil sa -niac sa -ňanie sa dok. ▶ pribudnutím niečoho stať sa plným; pribudnúť do niečoho doplna: nádržka sa pomaly doplnila vodou; v zdravom organizme sa krv doplní veľmi rýchlonedok.dopĺňať sa, doplňovať sa

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


doliať liatím pridať tekutinu • priliať: dolial vodu do poháradoplniť (zároveň urobiť plným): doplnil sud vínom


doplniť p. doliať


kompletizovať urobiť kompletným, urobiť z niečoho celok • skompletizovaťdoplniť: (s)kompletizovať, doplniť obedovú súpravu


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doplniť, -í, -ia dok. (čo) dodať niečomu úplnosť, vyplniť na istý stupeň, na istý počet, uceliť: d. si vzdelanie, vedomosti; d. zásoby; druhé, doplnené vydanie; Žiadate si ešte v tejto izbe dekoráciu doplniť? (Stod.);

nedok. dopĺňať, -a, -ajú i doplňovať, -uje, -ujú

|| doplniť sa

1. celkom sa naplniť: kým sa miera nedoplní nevinných obetí (Botto);

2. nahradiť si úbytok: V zdravom tele sa krv doplní veľmi rýchle;

nedok. dopĺňať sa i doplňovať sa vzájomne si poskytovať chýbajúce vlastnosti: doplnkové farby sa dopĺňajú; teória a prax sa dopĺňajú; ľudské povahy sa navzájom dopĺňajú; Otec a syn sa tu navzájom doplňujú. (Mráz)

Morfologický analyzátor

doplniť dokonavé sloveso
(ja) doplním VKdsa+; (ty) doplníš VKdsb+; (on, ona, ono) doplní VKdsc+; (my) doplníme VKdpa+; (vy) doplníte VKdpb+; (oni, ony) doplnia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doplnil VLdsam+; (ona) doplnila VLdsaf+; (ono) doplnilo VLdsan+; (oni, ony) doplnili VLdpah+;
(ty) doplň! VMdsb+; (my) doplňme! VMdpa+; (vy) doplňte! VMdpb+;
(nejako) doplniac VHd+;
doplňiť doplňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor