doplatiť dok.
1. zaplatiť zvyšok, rozdiel ap.; dodatočne zaplatiť: d. 20 korún; d., čo chýba
2. mať škodu, neúspech ap.: d-l na svoju dobrotu; ty na to d-š! výstraha
● d. životom zahynúť; d. miestom stratiť ho;
nedok. doplácať -a
doplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo (na koho, na čo)) ▶ platiť istú sumu (rozdiel, zvyšok a pod.); dodatočne platiť; syn. priplácať: d. sto korún; pacient dopláca na lieky; zamestnávateľ dopláca zamestnancom na stravu 30 Sk prispieva; Rodičia budú mesačne doplácať 600 Sk na dieťa. [Pd 1994] 2. (na čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod.: d. na svoje chyby; d. na nepoctivosť iných; d. na nestatočnosť predaja; V konečnom dôsledku na všetko zlé v našom štáte doplácame my - daňoví poplatníci. [Pd 1994] ▷ dok. ↗ doplatiť
doplatiť -tí -tia doplať! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ zaplatiť istú sumu (rozdiel, zvyšok a pod.); dodatočne zaplatiť; syn. priplatiť: d. 20 korún; d., čo chýba; rozdiel ti doplatím; doplatenie prídavkov na deti 2. (na čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod.: d. na svoju dobrotu, tvrdohlavosť; veľa ľudí doplatí na svoju dôverčivosť; na svoju ľahkovážnosť doplatil zdravím; veľmi, ťažko, škaredo d. na niečo niesť zlé následky; pretekárka doplatila na neupravenú trať ◘ fraz. doplatiť životom na niečo zahynúť; raz na to doplatíš! výstríhanie niekoho pred pokračovaním v doterajšej činnosti ▷ nedok. ↗ doplácať
doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám
2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode
odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu • expr.: odvliecť • odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč • vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli • zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu • expr.: odterigať • odredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice • vziať • zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou • odnosiť • poodnášať • odvláčiť • poodvláčať • poodvlačovať • povynášať • pozanášať (postupne, viac vecí)
2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš • odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť • hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba • hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne • expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja • doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo • poodnášať (postupne, viac vecí)
doplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo i bezpredm.) zaplatiť chýbajúcu časť nejakej sumy, rozdiel ceny ap.: d. 50 Kčs; rozdiel doplatím; Majú mu doplatiť dva zlaté. (Taj.)
2. zried. (v zápore) nezaplatiť všetko: Brali na knižku v sklepe a vše nedoplatili. (Taj.)
3. (na čo, zried. i na koho) mať škodu z niečoho (z niekoho): d. na svoju tvrdohlavosť
● životom d. na niečo zahynúť pre niečo; veľmi (hovor. i ťažko) d. na niečo niesť zlé následky niečoho;
nedok. doplácať, -a, -ajú