doplácať p. doplatiť
doplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo i bezpredm.) zaplatiť chýbajúcu časť nejakej sumy, rozdiel ceny ap.: d. 50 Kčs; rozdiel doplatím; Majú mu doplatiť dva zlaté. (Taj.)
2. zried. (v zápore) nezaplatiť všetko: Brali na knižku v sklepe a vše nedoplatili. (Taj.)
3. (na čo, zried. i na koho) mať škodu z niečoho (z niekoho): d. na svoju tvrdohlavosť
● životom d. na niečo zahynúť pre niečo; veľmi (hovor. i ťažko) d. na niečo niesť zlé následky niečoho;
nedok. doplácať, -a, -ajú