doplatiť dok.
1. zaplatiť zvyšok, rozdiel ap.; dodatočne zaplatiť: d. 20 korún; d., čo chýba
2. mať škodu, neúspech ap.: d-l na svoju dobrotu; ty na to d-š! výstraha
● d. životom zahynúť; d. miestom stratiť ho;
nedok. doplácať -a
doplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo (na koho, na čo)) ▶ platiť istú sumu (rozdiel, zvyšok a pod.); dodatočne platiť; syn. priplácať: d. sto korún; pacient dopláca na lieky; zamestnávateľ dopláca zamestnancom na stravu 30 Sk prispieva; Rodičia budú mesačne doplácať 600 Sk na dieťa. [Pd 1994] 2. (na čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod.: d. na svoje chyby; d. na nepoctivosť iných; d. na nestatočnosť predaja; V konečnom dôsledku na všetko zlé v našom štáte doplácame my - daňoví poplatníci. [Pd 1994] ▷ dok. ↗ doplatiť
doplatiť -tí -tia doplať! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ zaplatiť istú sumu (rozdiel, zvyšok a pod.); dodatočne zaplatiť; syn. priplatiť: d. 20 korún; d., čo chýba; rozdiel ti doplatím; doplatenie prídavkov na deti 2. (na čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod.: d. na svoju dobrotu, tvrdohlavosť; veľa ľudí doplatí na svoju dôverčivosť; na svoju ľahkovážnosť doplatil zdravím; veľmi, ťažko, škaredo d. na niečo niesť zlé následky; pretekárka doplatila na neupravenú trať ◘ fraz. doplatiť životom na niečo zahynúť; raz na to doplatíš! výstríhanie niekoho pred pokračovaním v doterajšej činnosti ▷ nedok. ↗ doplácať
doplácať p. doplatiť
doplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo i bezpredm.) zaplatiť chýbajúcu časť nejakej sumy, rozdiel ceny ap.: d. 50 Kčs; rozdiel doplatím; Majú mu doplatiť dva zlaté. (Taj.)
2. zried. (v zápore) nezaplatiť všetko: Brali na knižku v sklepe a vše nedoplatili. (Taj.)
3. (na čo, zried. i na koho) mať škodu z niečoho (z niekoho): d. na svoju tvrdohlavosť
● životom d. na niečo zahynúť pre niečo; veľmi (hovor. i ťažko) d. na niečo niesť zlé následky niečoho;
nedok. doplácať, -a, -ajú