donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval; robiť niečo z d-enia;
nedok. donucovať
donucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. (koho k čomu; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom pôsobiť, aby niekto niečo robil, urobil; syn. nútiť, prinucovať: d. niekoho k poslušnosti; d. syna učiť sa al. aby sa učil; Bez jej vytrvalého donucovania by sotva bol získal doktorát. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ donútiť
donútiť -ti -tia donúť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho k čomu; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo vykonal; syn. prinútiť: d. niekoho k priznaniu, priznať sa; d. niekoho, aby si splnil povinnosti; bol donútený predať auto; k tomu ho nedonútiš ani prosbou, ani hrozbou; robiť niečo z donútenia; telesné, fyzické, psychické donútenie ▷ nedok. ↗ donucovať
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
donútiť, -i, -ia dok. (koho k čomu, s neurč., so spoj. aby) prinútiť, dohnať: d. niekoho poslúchať, platiť; telesné, psychické donútenie; robiť niečo z donútenia nedobrovoľne; Donútili ma ísť za muža, ktorého som nenávidela. (Urbk.) Ťavu nemôžem donútiť, aby sa zosobášila s Hrkaľom. (Tim.);
nedok. donucovať, -uje, -ujú