Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť, priniesť: d. jedlo na stôl, d. si stoličku

2. prísť s istou informáciou, priniesť: d. zvesť, odkaz od známeho; noviny d-li správu uverejnili; čo ste nám d-li? privítacia formula

3. byť pôvodcom, príčinou (istého stavu), mať za následok, spôsobiť, priniesť: d. rodičom šťastie, d. niekoho do ťažkostí, do rozpakov; úsilie d-lo výsledky; nevie, čo mu d-ie nový rok čo sa stane

4. spôsobiť stratu niečoho, pripraviť o niečo, priniesť, priviesť: d. niekoho o rozum, o zdravie, o zisk

d. obeť niekomu obetovať sa; d. niečo do poriadku usporiadať; d. svetlo, jasno do niečoho osvetliť, objasniť

hovoriť, čo slina na jazyk d-ie tárať; d. niekoho do hrobu spôsobiť niečiu smrť; d. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; d. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov; boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým; majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu; z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doniesť ‑nesie ‑nesú ‑niesol dok.; doniesť sa; doniesť si

donášať1 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo) ▶ nesením niekam dopravovať; syn. prinášať: d. poštu, noviny; d. obedy na pracovisko; d. jedlá na stôl; d. deťom cukríky; stále donáša domov kadejaké rárohy; Smial sa zakaždým, keď donášal z hory zajace a jarabice. [A. Lacková-Zora]
2. (čo) ▶ prichádzať s istou informáciou; syn. prinášať: d. správy, zvesti; d. posolstvo, odkazy od niekoho; d. klebety; Prísne zakazujem vynášať a donášať z tohto dvora alebo do dvora všelijaké tliapaniny. [V. Šikula]
3. (čo) ▶ (o vetre) prinášať, privievať: vietor donáša zvuky ťahavej piesne; vánok donášal vôňu čerstvého sena
4. (koho do čoho; komu čo) ▶ spôsobovať istý stav, zapríčiňovať istú situáciu; syn. prinášať: d. rodine nešťastie; d. niekoho do ťažkostí, do zúfalstva
5. (komu (na koho); čo; ø) ▶ tajne, obyč. s nečestným zámerom poskytovať informácie o niekom nejakému orgánu, nadriadeným a pod.; syn. žalovať, udávať: d. na spolužiakov učiteľovi; d. polícii; Vieme dobre, že vysedáva v kancelárii a donáša všetko, čo si my povieme. [Z. Zguriška]; Jeden dohliada na druhého, všetci sa navzájom kontrolujú. Predbiehajú sa v donášaní. [P. Jaroš]
6. zried. (koho o čo) ▶ spôsobovať stratu, pripravovať, prinášať, privádzať: d. niekoho o rozum, o zdravie; d. niekoho o majetok
7. zried. ▶ prinášať zisk, vynášať: polia donášajú viac ako predtým
dok. k 1 – 4, 6doniesť


doniesť -nesie -nesú -nes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (koho, čo) ▶ nesením niečo niekam dopraviť; syn. priniesť: d. nákup z obchodu; d. jedlo na stôl; d. si stoličku; d. plnú náruč dreva; d. dieťa na rukách; raneného doniesli na nosidlách; poštár doniesol list; d. deťom cukríky, žene kvety; d. chorému pohár vody; prichystať z doneseného večeru; Nebojte sa, otec, do Jána sa isto vrátim a donesiem hrču peňazí! [P. Jaroš]; Aj keď bol oplan, aspoň čo-to do domu doniesol. Štyri hladné krky je ťažko chovať. [M. Komorová]
2. (čo) ▶ prísť s nejakou informáciou, informovať o niečom; syn. priniesť: d. zvesť, chýr; d. zlé správy; d. odkaz od známeho; noviny doniesli správu uverejnili □ čo ste nám doniesli? privítacia formula
3. (čo) ▶ (o vetre) doviať, priviať: vietor k nám doniesol vôňu kvitnúcich stromov, hlas zvonov
4. (komu čo) ▶ spôsobiť istý stav, zapríčiniť istú sitáciu; syn. priniesť: d. rodičom radosť, šťastie; doniesli ste nám príjemné rozptýlenie; úsilie donieslo výsledky; uvidíme, čo nám donesie nový rok
5. zried. (koho o čo) ▶ spôsobiť stratu, pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť, priniesť, priviesť: Veď ty by si ma pomaly doniesol o celý kŕdeľ [jahniat] ako tí detvianski zbojníci. [ L. Ťažký]
fraz. bocian im doniesol dieťa narodilo sa im; doniesť [dieťa] na svet porodiť; doniesť niekoho do hrobu utrápiť na smrť; doniesť svetlo/jasno do niečoho osvetliť, objasniť; povie/hovorí, čo mu slina na jazyk donesie nerozmýšľa o slovách, tára
nedok.donášať1


doniesť sa -nesie sa -nesú sa -nes sa! -niesol sa -niesla sa dok. (kam) 1. ▶ (o zvuku) preniknúť, dostať sa; syn. doľahnúť, doletieť: doniesol sa k nám spev; Z parku sa k nej doniesli radostné detské hlasy. [A. Baláž]
2. ▶ (o informácii) preniknúť, dostať sa, rozšíriť sa: chýr sa doniesol až k starostovi, do susednej dediny; doniesla sa nám do uší zlá zvesť; neos. donieslo sa mu, že sa vydala dozvedel sa


doniesť si -nesie si -nesú si -nes si! -niesol si -niesla si -nesúc si dok. (čo) ▶ nadobudnúť, získať nejakú vlastnosť, chorobu a pod.; syn. priniesť si: vlastenectvo si doniesol z domu; z Afriky si doniesol ťažkú chorobu; Okrem staroby morduje ma i drevená noha, ktorú som si z vojny doniesol. [F. Švantner]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doniesť sa p. dostať sa 1


doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesťdoniesťdať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnaťzrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnaťzarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovaťpousporadúvaťpoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovaťsystemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniťzrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiťvychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovaťzrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavaťvydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, priniesť: d. drevo, nákup; d. obed na stôl

d. obeť za niekoho, za niečo obetovať sa; povie všetko, čo mu slina na jazyk donesie bez rozmýšľania, nerozvážne;

2. (čo) prísť s niečím (ako posol al. sprostredkovateľ): d. novinu, zvesť, zprávu, odkaz

Čože ste nám doniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) priniesť darom: d. niekomu kyticu, cukríky, jarmočné;

4. (koho do čoho, kam) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: d. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do hanby, do galiby; d. niekoho do rozpakov

d. niekoho do hrobu zničiť ho, utrápiť ho; d. niečo do poriadku usporiadať to; hovor. d. niekoho na žobrácku palicu priviesť do biedy; d. niekoho na svet porodiť;

5. (koho o čo) pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: d. niekoho o rozum, o život, o dedičstvo, o majetok; Dievku si nedám doniesť o poctivosť. (Kuk.);

nedok. k 1-4 donášať

|| doniesť sa hovor. prísť, dôjsť, dostať sa niekam: Donieslo sa nám to do uší. — Na koníku hrdo doniesol sa domov. (Dobš.)

Morfologický analyzátor

doniesť dokonavé sloveso
(ja) donesiem VKdsa+; (ty) donesieš VKdsb+; (on, ona, ono) donesie VKdsc+; (my) donesieme VKdpa+; (vy) donesiete VKdpb+; (oni, ony) donesú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doniesol VLdsam+; (ona) doniesla VLdsaf+; (ono) donieslo VLdsan+; (oni, ony) doniesli VLdpah+;
(ty) dones! VMdsb+; (my) donesme! VMdpa+; (vy) doneste! VMdpb+;
(nejako) donesúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor