Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

doniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť, priniesť: d. jedlo na stôl, d. si stoličku

2. prísť s istou informáciou, priniesť: d. zvesť, odkaz od známeho; noviny d-li správu uverejnili; čo ste nám d-li? privítacia formula

3. byť pôvodcom, príčinou (istého stavu), mať za následok, spôsobiť, priniesť: d. rodičom šťastie, d. niekoho do ťažkostí, do rozpakov; úsilie d-lo výsledky; nevie, čo mu d-ie nový rok čo sa stane

4. spôsobiť stratu niečoho, pripraviť o niečo, priniesť, priviesť: d. niekoho o rozum, o zdravie, o zisk

d. obeť niekomu obetovať sa; d. niečo do poriadku usporiadať; d. svetlo, jasno do niečoho osvetliť, objasniť

hovoriť, čo slina na jazyk d-ie tárať; d. niekoho do hrobu spôsobiť niečiu smrť; d. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; d. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov; boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým; majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu; z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doniesť ‑nesie ‑nesú ‑niesol dok.; doniesť sa; doniesť si

doniesť -nesie -nesú dones! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok.


doniesť sa -nesie sa -nesú sa dones sa! -niesol sa -niesla sa -nesúc sa -nesenie sa dok.


doniesť si -nesie si -nesú si dones si! -niesol si -niesla si -nesúc si -nesený -nesenie si dok.

donášať1 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo) ▶ nesením niekam dopravovať; syn. prinášať: d. poštu, noviny; d. obedy na pracovisko; d. jedlá na stôl; d. deťom cukríky; stále donáša domov kadejaké rárohy; Smial sa zakaždým, keď donášal z hory zajace a jarabice. [A. Lacková-Zora]
2. (čo) ▶ prichádzať s istou informáciou; syn. prinášať: d. správy, zvesti; d. posolstvo, odkazy od niekoho; d. klebety; Prísne zakazujem vynášať a donášať z tohto dvora alebo do dvora všelijaké tliapaniny. [V. Šikula]
3. (čo) ▶ (o vetre) prinášať, privievať: vietor donáša zvuky ťahavej piesne; vánok donášal vôňu čerstvého sena
4. (koho do čoho; komu čo) ▶ spôsobovať istý stav, zapríčiňovať istú situáciu; syn. prinášať: d. rodine nešťastie; d. niekoho do ťažkostí, do zúfalstva
5. (komu (na koho); čo; ø) ▶ tajne, obyč. s nečestným zámerom poskytovať informácie o niekom nejakému orgánu, nadriadeným a pod.; syn. žalovať, udávať: d. na spolužiakov učiteľovi; d. polícii; Vieme dobre, že vysedáva v kancelárii a donáša všetko, čo si my povieme. [Z. Zguriška]; Jeden dohliada na druhého, všetci sa navzájom kontrolujú. Predbiehajú sa v donášaní. [P. Jaroš]
6. zried. (koho o čo) ▶ spôsobovať stratu, pripravovať, prinášať, privádzať: d. niekoho o rozum, o zdravie; d. niekoho o majetok
7. zried. ▶ prinášať zisk, vynášať: polia donášajú viac ako predtým
dok. k 1 – 4, 6doniesť


doniesť -nesie -nesú -nes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (koho, čo) ▶ nesením niečo niekam dopraviť; syn. priniesť: d. nákup z obchodu; d. jedlo na stôl; d. si stoličku; d. plnú náruč dreva; d. dieťa na rukách; raneného doniesli na nosidlách; poštár doniesol list; d. deťom cukríky, žene kvety; d. chorému pohár vody; prichystať z doneseného večeru; Nebojte sa, otec, do Jána sa isto vrátim a donesiem hrču peňazí! [P. Jaroš]; Aj keď bol oplan, aspoň čo-to do domu doniesol. Štyri hladné krky je ťažko chovať. [M. Komorová]
2. (čo) ▶ prísť s nejakou informáciou, informovať o niečom; syn. priniesť: d. zvesť, chýr; d. zlé správy; d. odkaz od známeho; noviny doniesli správu uverejnili □ čo ste nám doniesli? privítacia formula
3. (čo) ▶ (o vetre) doviať, priviať: vietor k nám doniesol vôňu kvitnúcich stromov, hlas zvonov
4. (komu čo) ▶ spôsobiť istý stav, zapríčiniť istú sitáciu; syn. priniesť: d. rodičom radosť, šťastie; doniesli ste nám príjemné rozptýlenie; úsilie donieslo výsledky; uvidíme, čo nám donesie nový rok
5. zried. (koho o čo) ▶ spôsobiť stratu, pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť, priniesť, priviesť: Veď ty by si ma pomaly doniesol o celý kŕdeľ [jahniat] ako tí detvianski zbojníci. [ L. Ťažký]
fraz. bocian im doniesol dieťa narodilo sa im; doniesť [dieťa] na svet porodiť; doniesť niekoho do hrobu utrápiť na smrť; doniesť svetlo/jasno do niečoho osvetliť, objasniť; povie/hovorí, čo mu slina na jazyk donesie nerozmýšľa o slovách, tára
nedok.donášať1


doniesť sa -nesie sa -nesú sa -nes sa! -niesol sa -niesla sa dok. (kam) 1. ▶ (o zvuku) preniknúť, dostať sa; syn. doľahnúť, doletieť: doniesol sa k nám spev; Z parku sa k nej doniesli radostné detské hlasy. [A. Baláž]
2. ▶ (o informácii) preniknúť, dostať sa, rozšíriť sa: chýr sa doniesol až k starostovi, do susednej dediny; doniesla sa nám do uší zlá zvesť; neos. donieslo sa mu, že sa vydala dozvedel sa


doniesť si -nesie si -nesú si -nes si! -niesol si -niesla si -nesúc si dok. (čo) ▶ nadobudnúť, získať nejakú vlastnosť, chorobu a pod.; syn. priniesť si: vlastenectvo si doniesol z domu; z Afriky si doniesol ťažkú chorobu; Okrem staroby morduje ma i drevená noha, ktorú som si z vojny doniesol. [F. Švantner]

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doniesť sa p. dostať sa 1


doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesťdoniesťdať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnaťzrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnaťzarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovaťpousporadúvaťpoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovaťsystemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniťzrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiťvychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovaťzrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavaťvydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, priniesť: d. drevo, nákup; d. obed na stôl

d. obeť za niekoho, za niečo obetovať sa; povie všetko, čo mu slina na jazyk donesie bez rozmýšľania, nerozvážne;

2. (čo) prísť s niečím (ako posol al. sprostredkovateľ): d. novinu, zvesť, zprávu, odkaz

Čože ste nám doniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) priniesť darom: d. niekomu kyticu, cukríky, jarmočné;

4. (koho do čoho, kam) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: d. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do hanby, do galiby; d. niekoho do rozpakov

d. niekoho do hrobu zničiť ho, utrápiť ho; d. niečo do poriadku usporiadať to; hovor. d. niekoho na žobrácku palicu priviesť do biedy; d. niekoho na svet porodiť;

5. (koho o čo) pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: d. niekoho o rozum, o život, o dedičstvo, o majetok; Dievku si nedám doniesť o poctivosť. (Kuk.);

nedok. k 1-4 donášať

|| doniesť sa hovor. prísť, dôjsť, dostať sa niekam: Donieslo sa nám to do uší. — Na koníku hrdo doniesol sa domov. (Dobš.)

donésciť p. doniesť


doniesť dok. (donéscit, doňístit)
1. csl nesením dopraviť niekam: A ked ho (stromček) tanu doňiesľi, položiľi ho na stuol (Lišov KRU); Žena prišla a donésla tíh buchetég len velice máličko (Ružindol TRN); Domu ho doňešľi f trauňici, na hripce (Rozhanovce KOŠ); Mali maláriju, kerú si z vojni donésli (Bzince p. Jav. NMV)
F. doňesla mužovi riď na nohách (Bošáca TRČ) - do vena nedoniesla nič
2. prísť s nejakou správou, zvesťou, klebetou a pod.; povedať, oznámiť niečo: Donísla zlí chír (Lukáčovce HLO)
F. no, čuo sťe nám doňiesľi? (Dol. Lehota DK) - čo máte nového; keť šeci vikrámiľi svoje rozumi, doňiesou̯ aj on svoju trošku do mľina (Mošovce MAR) - povedal svoj názor; čo mu na jazik sľina doňesie (Košťany n. Tur. MAR) - na čo si spomenie; doňéslo sa to už aj g jeho ušám (Bošáca TRČ) - dopočul sa o tom; dobrí chír sa donese daleko, zlí ešče dál (Brestovany TRN) - o zlom sa viacej rozpráva než o dobrom
3. priniesť zisk, mať osoh: Hľaďí, či mu to doňesie na kuchiňu (Mošovce MAR); Musíž len zvrchu rezat (vinič), abi ten pen mnoho donésel (Jur p. Brat. BRA)
4. pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: Donísov ho o celí majetek (Lukáčovce HLO)
F. každi dzeň pridze obombani a ce do źemi doňeśe (Sobrance) - utrápi ťa k smrti; taká šváda zveďie a aj druhého do proťivňe doňesie (Blatnica MAR) - narobí nepríjemnosti

donášať, donašovať p. doniesť


doniesť [-ie-, -é-] dk
1. nesením dopraviť, priniesť: sklenycze nedoniesol tym panom do Pressowa (VAŽEC 1585); doneslo nas (povetrica) až do domu (KRUPINA 1695) ocitli sme sa; tollary pety sam w meg osobe donyesol sem do Noweho Mesta (ŽILINA 17. st); domow som donysow 23 zlatych (NITRA 1748);
x. pren gaka pripadnost tebe sem donesla (PT 1796)
2. stať sa, pritrafiť sa: si occasio fuerit: gesly prjležitost donese; velim fortuna ita tulisset: bar by sstastj tak bylo doneslo pošťastilo sa; consociati sumus natura ad civilem communitatem: prirozenost donesla, aby sme sa geden z druhym stowaryssowali (KS 1763)
3. (o hospodárstve) priviesť do istého stavu: za krátky čas k takowemu stawu gsme hospodarstwj donesli (BRATISLAVA 1772)
4. čo priniesť zisk, prospech (pri hre s kockou): gesli kocka mnoho mu donesge (MK 18. st)
5. prezradiť, udať: quadruplari: zraditi, donésti (CL 1777)
6. (o výmere) mať istý rozsah, veľkosť: nakolko miera (záhrady) donesie (PRÍBOVCE 1739-40)
7. (o žene) vynosiť, donosiť (plod): aby žena donesla plod; žena sucha nebude tehotna, bude-ly, stesska donese k času swemu (HL 17. st); donášať, donašovať ndk
1. k 1: aby gym donassely (pálenku) (ŠŠ 1610); nebo žylky mlične zažitost wyssawagi a gi donašegi k gatram (KoA 17. st); kluč wzal a kradež tam donassal (KRUPINA 1741); k sudu stolicneho prawa nech se (všetky veci) donassugu (K. BELÁ 1773)
2. k 2: aby Yano Kučera na tich kuskoch y staweny, gesly mu bude wule geho donassat, bezpečne stawal (TURANY 1715) ak bude chcieť
3. k 4: bane každoročne zlata a strybra donassely tisyc hrywen (KrP 1760); dobrich weci, ktere ze sebu slepota telesna donassa, nepoznawass (MS 1758); sementaturus: semeno donásságjcy; fructuarius: owocj donásságjcy (KS 1763)
4. (o zbrani) dostreľovať: nikudy nemohli děla silne zatáhnut, aby donásseli (ASL 1648/ 1705)
5. k 7: owce swug plod donassegi (PR 18. st)
L. owce cez rok 3 y 4 beránky na swet donassagu (VOv 1779) rodia
6. vyžadovať: gako potreba panska sebou donassa (na panské chodíme) (BADÍN 1770); kedikolwek bi potreba donassala (DOMANIŽA 1773); najvic nam tarchy donaša pivovar (NOVOŤ 1776 LP)
7. práv stanovovať, predpisovať: jak prawo donassi, kdi statek na dluhi newistaczuge (ŽILINA 1617); abj mne takowe (peniaze) a z interessom winahradila, wsseobeczne prawo sebu donassa (PUKANEC 1764)
8. spôsobovať, byť príčinou niečoho: gidlo nestráwené donássá nemoc (KS 1763); doniesť sa dk dostať sa (na vedomie niekomu): kteražto wec, kdy se pred wrchnost doniesla (S. ĽUPČA 1605); to by se k uradu donieslo (VELIČNÁ 1714); ponewadz se dongeslo na njch, že kozu strowili (T. POLE 1724) prezradilo sa; slawnim wrchnostiam gse gest do ussi doneslo (B. BYSTRICA 1781) dozvedeli sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo všetko prehrajte, alebo mi doneste perdez tout, ou rapportez -moi
donesú mi aspoň niečo on m'apportera quelque
mi doneste šesťtisíc frankov rapportez -moi six mille francs
mi zajtra doniesť desať louisov m'apporter dix louis demain
slobodu, donesú mi aspoň liberté, on m'apportera
ženou, ktorá mu doniesla femme, qui lui apportait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu