donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, neprestajne, ustavične, stále: d. omáľať niečo
donekonečna, pís. i do nekonečna prísl. expr. ▶ bez prestania, bez prerušenia, nekonečne dlho, neprestajne, ustavične; opakovane, opätovne, stále a stále, znovu a znovu: d. omieľať, opakovať to isté; takto to nemôže ísť d.; nebudeme d. prižmurovať oči nad nedostatkami; Nemôže donekonečna vylihovať, musí sa trocha rozhýbať. [V. Šikula]; A vojna bude pokračovať do nekonečna. [L. Ťažký]
nekonečno -na L -ne zried. pl. N -ná G -čien s. 1. ▶ čo nemá medze v priestore al. v čase, čo je bez ohraničenia, hraníc, bez konca: vesmírne n.; Desí ma mlčanie mnohých vesmírov a nekonečien. [I. Kadlečík]; Čas sa zastavil a rozplynul v nekonečne. [S. Rakús]; Zacíti dotyk nekonečna, v ktorom sa stráca každá nedokonalosť a malichernosť. [E. Farkašová] 2. mat. ▶ premenná veličina rastúca bez obmedzenia: znak pre matematický zápis nekonečna ▷ do nekonečna ↗ donekonečna
donekonečna p. ustavične
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, veľmi dlho: Chvastať sa môžeme donekonečna. (Vaj.) Azda si myslel, že ťa nechajú len tak šarapatiť donekonečna. (Karv.)