Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť, priniesť: d. jedlo na stôl, d. si stoličku

2. prísť s istou informáciou, priniesť: d. zvesť, odkaz od známeho; noviny d-li správu uverejnili; čo ste nám d-li? privítacia formula

3. byť pôvodcom, príčinou (istého stavu), mať za následok, spôsobiť, priniesť: d. rodičom šťastie, d. niekoho do ťažkostí, do rozpakov; úsilie d-lo výsledky; nevie, čo mu d-ie nový rok čo sa stane

4. spôsobiť stratu niečoho, pripraviť o niečo, priniesť, priviesť: d. niekoho o rozum, o zdravie, o zisk

d. obeť niekomu obetovať sa; d. niečo do poriadku usporiadať; d. svetlo, jasno do niečoho osvetliť, objasniť

hovoriť, čo slina na jazyk d-ie tárať; d. niekoho do hrobu spôsobiť niečiu smrť; d. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; d. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov; boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým; majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu; z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si


donosiť dok.

1. znosiť; prestať nosiť: d. kabát

2. (o žene) vynosiť v tele do konca ťarchavosti: d. dieťa; ned-ený plod;

nedok. k 1 donášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
donášať ‑a ‑ajú nedok.

donášať1 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo) ▶ nesením niekam dopravovať; syn. prinášať: d. poštu, noviny; d. obedy na pracovisko; d. jedlá na stôl; d. deťom cukríky; stále donáša domov kadejaké rárohy; Smial sa zakaždým, keď donášal z hory zajace a jarabice. [A. Lacková-Zora]
2. (čo) ▶ prichádzať s istou informáciou; syn. prinášať: d. správy, zvesti; d. posolstvo, odkazy od niekoho; d. klebety; Prísne zakazujem vynášať a donášať z tohto dvora alebo do dvora všelijaké tliapaniny. [V. Šikula]
3. (čo) ▶ (o vetre) prinášať, privievať: vietor donáša zvuky ťahavej piesne; vánok donášal vôňu čerstvého sena
4. (koho do čoho; komu čo) ▶ spôsobovať istý stav, zapríčiňovať istú situáciu; syn. prinášať: d. rodine nešťastie; d. niekoho do ťažkostí, do zúfalstva
5. (komu (na koho); čo; ø) ▶ tajne, obyč. s nečestným zámerom poskytovať informácie o niekom nejakému orgánu, nadriadeným a pod.; syn. žalovať, udávať: d. na spolužiakov učiteľovi; d. polícii; Vieme dobre, že vysedáva v kancelárii a donáša všetko, čo si my povieme. [Z. Zguriška]; Jeden dohliada na druhého, všetci sa navzájom kontrolujú. Predbiehajú sa v donášaní. [P. Jaroš]
6. zried. (koho o čo) ▶ spôsobovať stratu, pripravovať, prinášať, privádzať: d. niekoho o rozum, o zdravie; d. niekoho o majetok
7. zried. ▶ prinášať zisk, vynášať: polia donášajú viac ako predtým
dok. k 1 – 4, 6doniesť


donášať2 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. (čo) ▶ nosením opotrebúvať až do zodratia, roztrhania: tieto šaty už len donáša; doma donáša košeľu po staršom bratovi; Najmladšia musela dodierať, z čoho ony vyrástli, donášať, čo ony odhodili. [M. Ďuríčková]dok.donosiť


doniesť -nesie -nesú -nes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (koho, čo) ▶ nesením niečo niekam dopraviť; syn. priniesť: d. nákup z obchodu; d. jedlo na stôl; d. si stoličku; d. plnú náruč dreva; d. dieťa na rukách; raneného doniesli na nosidlách; poštár doniesol list; d. deťom cukríky, žene kvety; d. chorému pohár vody; prichystať z doneseného večeru; Nebojte sa, otec, do Jána sa isto vrátim a donesiem hrču peňazí! [P. Jaroš]; Aj keď bol oplan, aspoň čo-to do domu doniesol. Štyri hladné krky je ťažko chovať. [M. Komorová]
2. (čo) ▶ prísť s nejakou informáciou, informovať o niečom; syn. priniesť: d. zvesť, chýr; d. zlé správy; d. odkaz od známeho; noviny doniesli správu uverejnili □ čo ste nám doniesli? privítacia formula
3. (čo) ▶ (o vetre) doviať, priviať: vietor k nám doniesol vôňu kvitnúcich stromov, hlas zvonov
4. (komu čo) ▶ spôsobiť istý stav, zapríčiniť istú sitáciu; syn. priniesť: d. rodičom radosť, šťastie; doniesli ste nám príjemné rozptýlenie; úsilie donieslo výsledky; uvidíme, čo nám donesie nový rok
5. zried. (koho o čo) ▶ spôsobiť stratu, pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť, priniesť, priviesť: Veď ty by si ma pomaly doniesol o celý kŕdeľ [jahniat] ako tí detvianski zbojníci. [ L. Ťažký]
fraz. bocian im doniesol dieťa narodilo sa im; doniesť [dieťa] na svet porodiť; doniesť niekoho do hrobu utrápiť na smrť; doniesť svetlo/jasno do niečoho osvetliť, objasniť; povie/hovorí, čo mu slina na jazyk donesie nerozmýšľa o slovách, tára
nedok.donášať1


donosiť -sí -sia donos! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo) ▶ nosením úplne znehodnotiť, opotrebovať: d. šaty po staršej sestre; d. topánky
2. (koho, čo) ▶ (o žene) nosiť plod v tele až do jeho narodenia, resp. do 38. týždňa gravidity; syn. vynosiť: d. dieťa, plod; novorodenec je donosený
nedok. k 1donášať2

donášať 1. p. žalovať 2 2. porov. doniesť


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

donášať1, -a, -ajú nedok.

1-4. p. doniesť;

5. pejor. (komu i bezpredm.) udávať: d. nepriateľovi; Zvedom bola Hanka. Sliedila a donášala. (Fr. Kráľ)

donášať2 p. donosiť


doniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, priniesť: d. drevo, nákup; d. obed na stôl

d. obeť za niekoho, za niečo obetovať sa; povie všetko, čo mu slina na jazyk donesie bez rozmýšľania, nerozvážne;

2. (čo) prísť s niečím (ako posol al. sprostredkovateľ): d. novinu, zvesť, zprávu, odkaz

Čože ste nám doniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) priniesť darom: d. niekomu kyticu, cukríky, jarmočné;

4. (koho do čoho, kam) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: d. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do hanby, do galiby; d. niekoho do rozpakov

d. niekoho do hrobu zničiť ho, utrápiť ho; d. niečo do poriadku usporiadať to; hovor. d. niekoho na žobrácku palicu priviesť do biedy; d. niekoho na svet porodiť;

5. (koho o čo) pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: d. niekoho o rozum, o život, o dedičstvo, o majetok; Dievku si nedám doniesť o poctivosť. (Kuk.);

nedok. k 1-4 donášať

|| doniesť sa hovor. prísť, dôjsť, dostať sa niekam: Donieslo sa nám to do uší. — Na koníku hrdo doniesol sa domov. (Dobš.)


donosiť, -í, -ia dok. (čo)

1. prestať nosiť;

2. nosiť až do roztrhania, zodratia: d. šaty, topánky;

3. nosiť plod v tele až do konca tehotnosti: d. dieťa; nedonosený plod;

nedok. k 2 donášať

Morfologický analyzátor

donášať nedokonavé sloveso
(ja) donášam VKesa+; (ty) donášaš VKesb+; (on, ona, ono) donáša VKesc+; (my) donášame VKepa+; (vy) donášate VKepb+; (oni, ony) donášajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) donášal VLesam+; (ona) donášala VLesaf+; (ono) donášalo VLesan+; (oni, ony) donášali VLepah+;
(ty) donášaj! VMesb+; (my) donášajme! VMepa+; (vy) donášajte! VMepb+;
(nejako) donášajúc VHe+;
donášať donášať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor