doniesť -nesie -nesú dok.
1. nesením dopraviť, priniesť: d. jedlo na stôl, d. si stoličku
2. prísť s istou informáciou, priniesť: d. zvesť, odkaz od známeho; noviny d-li správu uverejnili; čo ste nám d-li? privítacia formula
3. byť pôvodcom, príčinou (istého stavu), mať za následok, spôsobiť, priniesť: d. rodičom šťastie, d. niekoho do ťažkostí, do rozpakov; úsilie d-lo výsledky; nevie, čo mu d-ie nový rok čo sa stane
4. spôsobiť stratu niečoho, pripraviť o niečo, priniesť, priviesť: d. niekoho o rozum, o zdravie, o zisk
□ d. obeť niekomu obetovať sa; d. niečo do poriadku usporiadať; d. svetlo, jasno do niečoho osvetliť, objasniť
● hovoriť, čo slina na jazyk d-ie tárať; d. niekoho do hrobu spôsobiť niečiu smrť; d. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; d. (dieťa) na svet porodiť;
nedok. donášať -a
1. k 1 – 4
2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov; boja sa ho, lebo d-a
3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým; majetok mu veľmi ned-l
// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu; z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;
nedok. donášať si
donosiť dok.
1. znosiť; prestať nosiť: d. kabát
2. (o žene) vynosiť v tele do konca ťarchavosti: d. dieťa; ned-ený plod;
nedok. k 1 donášať -a
donášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.
donášať1 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo) ▶ nesením niekam dopravovať; syn. prinášať: d. poštu, noviny; d. obedy na pracovisko; d. jedlá na stôl; d. deťom cukríky; stále donáša domov kadejaké rárohy; Smial sa zakaždým, keď donášal z hory zajace a jarabice. [A. Lacková-Zora] 2. (čo) ▶ prichádzať s istou informáciou; syn. prinášať: d. správy, zvesti; d. posolstvo, odkazy od niekoho; d. klebety; Prísne zakazujem vynášať a donášať z tohto dvora alebo do dvora všelijaké tliapaniny. [V. Šikula] 3. (čo) ▶ (o vetre) prinášať, privievať: vietor donáša zvuky ťahavej piesne; vánok donášal vôňu čerstvého sena 4. (koho do čoho; komu čo) ▶ spôsobovať istý stav, zapríčiňovať istú situáciu; syn. prinášať: d. rodine nešťastie; d. niekoho do ťažkostí, do zúfalstva 5. (komu (na koho); čo; ø) ▶ tajne, obyč. s nečestným zámerom poskytovať informácie o niekom nejakému orgánu, nadriadeným a pod.; syn. žalovať, udávať: d. na spolužiakov učiteľovi; d. polícii; Vieme dobre, že vysedáva v kancelárii a donáša všetko, čo si my povieme. [Z. Zguriška]; Jeden dohliada na druhého, všetci sa navzájom kontrolujú. Predbiehajú sa v donášaní. [P. Jaroš] 6. zried. (koho o čo) ▶ spôsobovať stratu, pripravovať, prinášať, privádzať: d. niekoho o rozum, o zdravie; d. niekoho o majetok 7. zried. ▶ prinášať zisk, vynášať: polia donášajú viac ako predtým ▷ dok. k 1 – 4, 6 ↗ doniesť
donášať2 -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. (čo) ▶ nosením opotrebúvať až do zodratia, roztrhania: tieto šaty už len donáša; doma donáša košeľu po staršom bratovi; Najmladšia musela dodierať, z čoho ony vyrástli, donášať, čo ony odhodili. [M. Ďuríčková] ▷ dok. ↗ donosiť
doniesť -nesie -nesú -nes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (koho, čo) ▶ nesením niečo niekam dopraviť; syn. priniesť: d. nákup z obchodu; d. jedlo na stôl; d. si stoličku; d. plnú náruč dreva; d. dieťa na rukách; raneného doniesli na nosidlách; poštár doniesol list; d. deťom cukríky, žene kvety; d. chorému pohár vody; prichystať z doneseného večeru; Nebojte sa, otec, do Jána sa isto vrátim a donesiem hrču peňazí! [P. Jaroš]; Aj keď bol oplan, aspoň čo-to do domu doniesol. Štyri hladné krky je ťažko chovať. [M. Komorová] 2. (čo) ▶ prísť s nejakou informáciou, informovať o niečom; syn. priniesť: d. zvesť, chýr; d. zlé správy; d. odkaz od známeho; noviny doniesli správu uverejnili □ čo ste nám doniesli? privítacia formula 3. (čo) ▶ (o vetre) doviať, priviať: vietor k nám doniesol vôňu kvitnúcich stromov, hlas zvonov 4. (komu čo) ▶ spôsobiť istý stav, zapríčiniť istú sitáciu; syn. priniesť: d. rodičom radosť, šťastie; doniesli ste nám príjemné rozptýlenie; úsilie donieslo výsledky; uvidíme, čo nám donesie nový rok 5. zried. (koho o čo) ▶ spôsobiť stratu, pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť, priniesť, priviesť: Veď ty by si ma pomaly doniesol o celý kŕdeľ [jahniat] ako tí detvianski zbojníci. [ L. Ťažký] ◘ fraz. bocian im doniesol dieťa narodilo sa im; doniesť [dieťa] na svet porodiť; doniesť niekoho do hrobu utrápiť na smrť; doniesť svetlo/jasno do niečoho osvetliť, objasniť; povie/hovorí, čo mu slina na jazyk donesie nerozmýšľa o slovách, tára ▷ nedok. ↗ donášať1
donosiť -sí -sia donos! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo) ▶ nosením úplne znehodnotiť, opotrebovať: d. šaty po staršej sestre; d. topánky 2. (koho, čo) ▶ (o žene) nosiť plod v tele až do jeho narodenia, resp. do 38. týždňa gravidity; syn. vynosiť: d. dieťa, plod; novorodenec je donosený ▷ nedok. k 1 ↗ donášať2
donášať 1. p. žalovať 2 2. porov. doniesť
niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)
2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)
3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)
4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám
5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia
6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť
pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu
2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý
3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka
4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
donášať1, -a, -ajú nedok.
1-4. p. doniesť;
5. pejor. (komu i bezpredm.) udávať: d. nepriateľovi; Zvedom bola Hanka. Sliedila a donášala. (Fr. Kráľ)
donášať2 p. donosiť
doniesť, -nesie, -nesú dok.
1. (čo) nesením dopraviť niekam, priniesť: d. drevo, nákup; d. obed na stôl
● d. obeť za niekoho, za niečo obetovať sa; povie všetko, čo mu slina na jazyk donesie bez rozmýšľania, nerozvážne;
2. (čo) prísť s niečím (ako posol al. sprostredkovateľ): d. novinu, zvesť, zprávu, odkaz
● Čože ste nám doniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;
3. (čo) priniesť darom: d. niekomu kyticu, cukríky, jarmočné;
4. (koho do čoho, kam) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: d. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do hanby, do galiby; d. niekoho do rozpakov
● d. niekoho do hrobu zničiť ho, utrápiť ho; d. niečo do poriadku usporiadať to; hovor. d. niekoho na žobrácku palicu priviesť do biedy; d. niekoho na svet porodiť;
5. (koho o čo) pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: d. niekoho o rozum, o život, o dedičstvo, o majetok; Dievku si nedám doniesť o poctivosť. (Kuk.);
nedok. k 1-4 donášať
|| doniesť sa hovor. prísť, dôjsť, dostať sa niekam: Donieslo sa nám to do uší. — Na koníku hrdo doniesol sa domov. (Dobš.)
donosiť, -í, -ia dok. (čo)
1. prestať nosiť;
2. nosiť až do roztrhania, zodratia: d. šaty, topánky;
3. nosiť plod v tele až do konca tehotnosti: d. dieťa; nedonosený plod;
nedok. k 2 donášať
donášať nedok. 1. strsl, zsl nosením dopravovať niekam, prinášať: Ón ňesťe i_cez ňíh, abi ňeviďeli, čo ón donášá domóv (Lapáš NIT) L. krava je na donášaňí (Martin) - pred otelením 2. strsl prichádzať s nejakou správou: Ale čo son ťi povedala o ňích, ňepovedz Anči, on ín šetko donáša (Návojovce TOP); Chto ti chíri donášä? (Rochovce ROŽ) 3. strsl prinášať zisk: To bi mu veľkí osoh donášalo (Ležiachov MAR); Najviacej mi donášalo toto meďíkovectvo (Žarnovica NB); To polco nižd nedonášä (Revúca) 4. turč znášať, trpieť, dovoľovať (najmä v zápore): Moje srdce bi to ňedonášalo (Turany MAR); Moja nátura to ňedonáša (Blatnica MAR); Svedomia mi to ňedonáša (Necpaly MAR)
donášať, donašovať p. doniesť
doniesť [-ie-, -é-] dk 1. nesením dopraviť, priniesť: sklenycze nedoniesol tym panom do Pressowa (VAŽEC 1585); doneslo nas (povetrica) až do domu (KRUPINA 1695) ocitli sme sa; tollary pety sam w meg osobe donyesol sem do Noweho Mesta (ŽILINA 17. st); domow som donysow 23 zlatych (NITRA 1748); x. pren gaka pripadnost tebe sem donesla (PT 1796) 2. stať sa, pritrafiť sa: si occasio fuerit: gesly prjležitost donese; velim fortuna ita tulisset: bar by sstastj tak bylo doneslo pošťastilo sa; consociati sumus natura ad civilem communitatem: prirozenost donesla, aby sme sa geden z druhym stowaryssowali (KS 1763) 3. (o hospodárstve) priviesť do istého stavu: za krátky čas k takowemu stawu gsme hospodarstwj donesli (BRATISLAVA 1772) 4. čo priniesť zisk, prospech (pri hre s kockou): gesli kocka mnoho mu donesge (MK 18. st) 5. prezradiť, udať: quadruplari: zraditi, donésti (CL 1777) 6. (o výmere) mať istý rozsah, veľkosť: nakolko miera (záhrady) donesie (PRÍBOVCE 1739-40) 7. (o žene) vynosiť, donosiť (plod): aby žena donesla plod; žena sucha nebude tehotna, bude-ly, stesska donese k času swemu (HL 17. st); donášať, donašovať ndk 1. k 1: aby gym donassely (pálenku) (ŠŠ 1610); nebo žylky mlične zažitost wyssawagi a gi donašegi k gatram (KoA 17. st); kluč wzal a kradež tam donassal (KRUPINA 1741); k sudu stolicneho prawa nech se (všetky veci) donassugu (K. BELÁ 1773) 2. k 2: aby Yano Kučera na tich kuskoch y staweny, gesly mu bude wule geho donassat, bezpečne stawal (TURANY 1715) ak bude chcieť 3. k 4: bane každoročne zlata a strybra donassely tisyc hrywen (KrP 1760); dobrich weci, ktere ze sebu slepota telesna donassa, nepoznawass (MS 1758); sementaturus: semeno donásságjcy; fructuarius: owocj donásságjcy (KS 1763) 4. (o zbrani) dostreľovať: nikudy nemohli děla silne zatáhnut, aby donásseli (ASL 1648/ 1705) 5. k 7: owce swug plod donassegi (PR 18. st) L. owce cez rok 3 y 4 beránky na swet donassagu (VOv 1779) rodia 6. vyžadovať: gako potreba panska sebou donassa (na panské chodíme) (BADÍN 1770); kedikolwek bi potreba donassala (DOMANIŽA 1773); najvic nam tarchy donaša pivovar (NOVOŤ 1776 LP) 7. práv stanovovať, predpisovať: jak prawo donassi, kdi statek na dluhi newistaczuge (ŽILINA 1617); abj mne takowe (peniaze) a z interessom winahradila, wsseobeczne prawo sebu donassa (PUKANEC 1764) 8. spôsobovať, byť príčinou niečoho: gidlo nestráwené donássá nemoc (KS 1763); doniesť sa dk dostať sa (na vedomie niekomu): kteražto wec, kdy se pred wrchnost doniesla (S. ĽUPČA 1605); to by se k uradu donieslo (VELIČNÁ 1714); ponewadz se dongeslo na njch, že kozu strowili (T. POLE 1724) prezradilo sa; slawnim wrchnostiam gse gest do ussi doneslo (B. BYSTRICA 1781) dozvedeli sa