domyslieť -í -ia dok. dokončiť myslenie, myšlienku; premyslieť do podrobností, dôsledkov ap.: keď to d-l, striasol sa; d. niečo do konca; d. vedeckú teóriu dotvoriť;
nedok. domýšľať -a
// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce; čo nevie, to si d-í; d. si koniec;
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
domyslieť -lí -lia -li! -lel -liac -lený -lenie dok. (čo) 1. ▶ dokončiť uvažovanie, myslenie, myšlienku: len čo to domyslel, striasol sa hrôzou; Múdrejšie by bolo ... Nedomyslel! Nadleteli mu päty a drisol na zadok. [V. F. Šikula] 2. ▶ v mysli posúdiť všetky okolnosti, premyslieť do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvážiť: treba d. už iba nejaké drobnosti; nedomyslieť následky svojho konania; bojí sa d., čo bude; ukazuje sa, že vec nie je domyslená; nemali to celkom domyslené ▷ nedok. k 2 ↗ domýšľať
domyslieť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lel sa -liac sa, domyslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si dok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prísť na niečo; syn. dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: domyslel sa, prečo sa na to spytuje; čo nepočul, to si domyslel; čo sa mohlo stať, to sa domyslíš, to si domyslíš; nie je ťažké si d. koniec; Potom som zbadal telefón a domyslel som sa, že chce, aby som zavolal pohotovosť. [R. Sloboda]; Ľahko si domyslel, o čo asi ide. [M. Urban] ▷ nedok. ↗ domýšľať sa, domýšľať si
domýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. (čo) ▶ v mysli posudzovať všetky okolnosti, premýšľať, uvažovať do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvažovať: d. plán, veci do konca; autor na základe faktov domýšľa možné následky reálnych situácií; tvorivé domýšľanie príbehu, textu; Mnohí odídenci sa boja domýšľať vlastnú budúcnosť. [Sme 1995]; Nedomýšľajme tento katastrofický scenár do detailov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ domyslieť
domýšľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa, domýšľať si -ľa si -ľajú si -ľaj si! -ľal si -ľajúc si -ľajúci si nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prichádzať na niečo; myslieť si al. predpokladať niečo bez overenia faktov; syn. domnievať sa, hádať, tušiť: iba sa domýšľam, prečo to urobil; čo bolo ďalej, môžete si sami d.; nesmieš si nič d.; Nemusel sa veľmi domýšľať, čoho je otec schopný. [M. Urban]; Počuť aj pokriky, ale ich význam si iba domýšľam. [V. Šikula]; Všeličo môžeme tušiť, všeličo si môžeme domýšľať. [Pd 1995] ▷ dok. ↗ domyslieť sa, domyslieť si
domyslieť p. uvážiť 1
domyslieť sa p. dovtípiť sa
dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť
pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo
2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí
premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiť • zvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpovieš • rozmyslieť si • rozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalej • expr. prehútať • trocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailov • domyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútal • prebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnem • hovor. expr.: prešpekulovať • prekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovať • skombinovať • vykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasil • popremýšľať • porozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasil • pouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvody • zvážiť • posúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti! • rozvážiť • rozmyslieť • premyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpovieš • zastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojí • domyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal sa • fraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave
2. p. uznať 2
domyslieť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) dôkladne, podrobne premyslieť, uvážiť: d. niečo do dôsledkov, do konca;
nedok. domýšľať
|| domyslieť si (čo) doplniť si v mysli, čo nebolo povedané: Urobia s ním poriadok. Akým spôsobom, to si ľahko mohol domyslieť. (Jégé) Poviem vám to, hoci ste si to mohli neskoršie aj sám domyslieť. (Jégé);
nedok. domýšľať si
|| domyslieť sa (čoho, s neurč. i bezpredm.) prísť na niečo, uhádnuť, dovtípiť sa, pochopiť: Eva sa domyslela už teraz i toho, čo nebolo vyslovené. (Jil.) Stará Cedilková sadla pod kravu, kým sa Zuzka domyslela opýtať sa jej. (Taj.) Ten je z tých, čo sa ponúknu, alebo sa domyslia. (Kuk.);
nedok. domýšľať sa
domýšľať, -a, -ajú nedok. (čo) dôkladne, podrobne premýšľať, uvažovať o niečom do dôsledkov, robiť závery: d. myšlienky, problémy;
dok. domyslieť
|| domýšľať si (čo) doplňovať si v mysli, čo nebolo povedané: Niekto by si domýšľal, že úradník je bez vznetu. (Rys.) V oboch rukách drží meričky s ovsom a hneď si domýšľam, že to pre naše kone. (Fig.);
dok. domyslieť si
|| domýšľať sa (čoho i bezpredm.) prichádzať na niečo, dovtipovať sa, začínať chápať, tušiť niečo: Bolo mu odporné domýšľať sa konca. (Jil.) Ľudia sa domýšľajú, kombinujú: kde vzali toľké peniaze. (Tat.);
dok. domyslieť sa