Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

domyslieť -í -ia dok. dokončiť myslenie, myšlienku; premyslieť do podrobností, dôsledkov ap.: keď to d-l, striasol sa; d. niečo do konca; d. vedeckú teóriu dotvoriť;

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce; čo nevie, to si d-í; d. si koniec;

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domyslieť ‑í ‑ia ‑el dok.; domyslieť sa; domyslieť si

domyslieť -lí -lia -li! -lel -liac -lený -lenie dok. (čo) 1.dokončiť uvažovanie, myslenie, myšlienku: len čo to domyslel, striasol sa hrôzou; Múdrejšie by bolo ... Nedomyslel! Nadleteli mu päty a drisol na zadok. [V. F. Šikula]
2. ▶ v mysli posúdiť všetky okolnosti, premyslieť do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvážiť: treba d. už iba nejaké drobnosti; nedomyslieť následky svojho konania; bojí sa d., čo bude; ukazuje sa, že vec nie je domyslená; nemali to celkom domyslené
nedok. k 2domýšľať


domyslieť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lel sa -liac sa, domyslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si dok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prísť na niečo; syn. dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: domyslel sa, prečo sa na to spytuje; čo nepočul, to si domyslel; čo sa mohlo stať, to sa domyslíš, to si domyslíš; nie je ťažké si d. koniec; Potom som zbadal telefón a domyslel som sa, že chce, aby som zavolal pohotovosť. [R. Sloboda]; Ľahko si domyslel, o čo asi ide. [M. Urban]nedok.domýšľať sa, domýšľať si


domýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. (čo) ▶ v mysli posudzovať všetky okolnosti, premýšľať, uvažovať do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvažovať: d. plán, veci do konca; autor na základe faktov domýšľa možné následky reálnych situácií; tvorivé domýšľanie príbehu, textu; Mnohí odídenci sa boja domýšľať vlastnú budúcnosť. [Sme 1995]; Nedomýšľajme tento katastrofický scenár do detailov. [Pt 1997]dok.domyslieť


domýšľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa, domýšľať si -ľa si -ľajú si -ľaj si! -ľal si -ľajúc si -ľajúci si nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prichádzať na niečo; myslieť si al. predpokladať niečo bez overenia faktov; syn. domnievať sa, hádať, tušiť: iba sa domýšľam, prečo to urobil; čo bolo ďalej, môžete si sami d.; nesmieš si nič d.; Nemusel sa veľmi domýšľať, čoho je otec schopný. [M. Urban]; Počuť aj pokriky, ale ich význam si iba domýšľam. [V. Šikula]; Všeličo môžeme tušiť, všeličo si môžeme domýšľať. [Pd 1995]dok.domyslieť sa, domyslieť si

domyslieť p. uvážiť 1


domyslieť sa p. dovtípiť sa


dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiťzvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpoviešrozmyslieť sirozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalejexpr. prehútaťtrocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailovdomyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútalprebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnemhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovaťskombinovaťvykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasilpopremýšľaťporozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasilpouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím


uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedaťvytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvoprísť na niečodomyslieť sadomyslieť sidovtípiť sadohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlasulahodiťzried. polahodiťhovor. utrafiťzried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farbyhovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiťvylúštiťprísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolamrozriešiťvyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3


uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvodyzvážiťposúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!rozvážiťrozmyslieťpremyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpoviešzastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojídomyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal safraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave

2. p. uznať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domyslieť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) dôkladne, podrobne premyslieť, uvážiť: d. niečo do dôsledkov, do konca;

nedok. domýšľať

|| domyslieť si (čo) doplniť si v mysli, čo nebolo povedané: Urobia s ním poriadok. Akým spôsobom, to si ľahko mohol domyslieť. (Jégé) Poviem vám to, hoci ste si to mohli neskoršie aj sám domyslieť. (Jégé);

nedok. domýšľať si

|| domyslieť sa (čoho, s neurč. i bezpredm.) prísť na niečo, uhádnuť, dovtípiť sa, pochopiť: Eva sa domyslela už teraz i toho, čo nebolo vyslovené. (Jil.) Stará Cedilková sadla pod kravu, kým sa Zuzka domyslela opýtať sa jej. (Taj.) Ten je z tých, čo sa ponúknu, alebo sa domyslia. (Kuk.);

nedok. domýšľať sa


domýšľať, -a, -ajú nedok. (čo) dôkladne, podrobne premýšľať, uvažovať o niečom do dôsledkov, robiť závery: d. myšlienky, problémy;

dok. domyslieť

|| domýšľať si (čo) doplňovať si v mysli, čo nebolo povedané: Niekto by si domýšľal, že úradník je bez vznetu. (Rys.) V oboch rukách drží meričky s ovsom a hneď si domýšľam, že to pre naše kone. (Fig.);

dok. domyslieť si

|| domýšľať sa (čoho i bezpredm.) prichádzať na niečo, dovtipovať sa, začínať chápať, tušiť niečo: Bolo mu odporné domýšľať sa konca. (Jil.) Ľudia sa domýšľajú, kombinujú: kde vzali toľké peniaze. (Tat.);

dok. domyslieť sa

Morfologický analyzátor

domyslieť dokonavé sloveso
(ja) domyslím VKdsa+; (ty) domyslíš VKdsb+; (on, ona, ono) domyslí VKdsc+; (my) domyslíme VKdpa+; (vy) domyslíte VKdpb+; (oni, ony) domyslia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) domyslel VLdsam+; (ona) domyslela VLdsaf+; (ono) domyslelo VLdsan+; (oni, ony) domysleli VLdpah+;
(ty) domysli! VMdsb+; (my) domyslime! VMdpa+; (vy) domyslite! VMdpb+;
(nejako) domysliac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor