domovina -y ž. rodná krajina, vlasť, domov: rodná d.; krásy, hranice d-y; opustiť d-u
domovina -ny -vín ž.
domovina -ny -vín ž. ▶ miesto, kde sa človek narodil, odkiaľ pochádza, rodná krajina; syn. vlasť, domov: rodná d.; krásy domoviny; láska k domovine; spomienky na domovinu; túžba po domovine; návrat do domoviny; rozprávať o svojej domovine; opustiť domovinu
domovina p. domov 1, vlasť 1
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
domovina, -y ž. domov v širšom zmysle, rodný kraj, vlasť: túžba po d-e; rozpomienka na d-u (Vaj.)
domovina ž. 1. zried. rodný kraj, obec, dom: Kemenene su mojä domovina (Kameňany REV); domovina (Riečnica KNM) 2. nov. skupinovo stavané domy po 1. svetovej vojne: domovina (Nedanovce TOP) 3. expr. doma robená pálenka (z cukru al. z ovocia): Ej, aľe je tá domovina tuhá! (Papradno PB)