domov1 -va pl. N -vy m. 1. iba sg. ▶ miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma, rodný dom; rodný kraj, vlasť: stály, dočasný, prechodný, bezpečný d.; krásy, čaro, teplo, vôňa domova; túžba po domove, za domovom; zacnelo sa mu za domovom; nájsť niekde svoj nový, druhý d.; mať, nemať svoj d.; byť, žiť ďaleko od domova; dostať správu z domova; vytvoriť pre človeka dôstojný d.; tisícky utečencov ostali bez domova; hľadať d. pre opustené zvieratá; spája ich spoločný d.; Nízky biely domec mu pripomenul domov. [H. Zelinová]; Volanie domova bolo mocnejšie, veď len tam je ozajstný život. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ inštitúcia poskytujúca spoločné ubytovanie a iné služby: detský d.; d. detí a mládeže; vyrastať v domove; utiecť z domova; študentský d. internát; d. dôchodcov; d. sociálnych služieb; d. pre opustené matky s deťmi; d. pre azylantov; D. vedeckých pracovníkov (v Smoleniciach) (oficiálny názov do r. 1995); D. slovenských spisovateľov v Budmericiach 3. ▶ miesto pôvodu al. výskytu (zvieraťa al. rastliny), pôvodná vlasť: domovom koaly je Austrália; domovom tigra je džungľa; domovom ryže je India
domov2 prísl. 1. ▶ do vlastného bytu, domu, do svojho domova: ísť zo školy rovno d.; chystať sa, zberať sa d.; odprevadiť, poslať niekoho d.; brať si prácu d.; nakúpiť cestou d.; čo odkážete d.?; napísať d. svojim rodičom a pod. 2. ▶ do rodnej obce, do rodného kraja, do vlasti: po rokoch sa chce vrátiť d.; tešiť sa na cestu d.; prísť d. na Slovensko ◘ fraz. chodiť niekam ako domov a) rád b) často; šport. slang malá domov (vo futbale) prihratie lopty naspäť vlastnému brankárovi