domov
I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro d-a; v internáte sa mu cnelo za d-om; Slovensko je d-om Slovákov vlasťou
2. pôv. vlasť, kolíska: d-om ryže je India
3. inštitúcia poskytujúca spoločné ubytovanie a iné služby: detský d.; d. dôchodcov; D. slovenských spisovateľov (v Budmericiach);
domovský príd. k 1, 2: d-á stanica (vozňa), d. štát
● mať d-é právo niekde (často) sa vyskytovať
II. prísl.
1. do vlastného bytu, domu: prísť po robote d.; poďme d.!
2. do rodného kraja, do vlasti: vrátiť sa d. na Slovensko
domov -va pl. N -vy m.
domov prísl.
domov1 -va pl. N -vy m. 1. iba sg. ▶ miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma, rodný dom; rodný kraj, vlasť: stály, dočasný, prechodný, bezpečný d.; krásy, čaro, teplo, vôňa domova; túžba po domove, za domovom; zacnelo sa mu za domovom; nájsť niekde svoj nový, druhý d.; mať, nemať svoj d.; byť, žiť ďaleko od domova; dostať správu z domova; vytvoriť pre človeka dôstojný d.; tisícky utečencov ostali bez domova; hľadať d. pre opustené zvieratá; spája ich spoločný d.; Nízky biely domec mu pripomenul domov. [H. Zelinová]; Volanie domova bolo mocnejšie, veď len tam je ozajstný život. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ inštitúcia poskytujúca spoločné ubytovanie a iné služby: detský d.; d. detí a mládeže; vyrastať v domove; utiecť z domova; študentský d. internát; d. dôchodcov; d. sociálnych služieb; d. pre opustené matky s deťmi; d. pre azylantov; D. vedeckých pracovníkov (v Smoleniciach) (oficiálny názov do r. 1995); D. slovenských spisovateľov v Budmericiach 3. ▶ miesto pôvodu al. výskytu (zvieraťa al. rastliny), pôvodná vlasť: domovom koaly je Austrália; domovom tigra je džungľa; domovom ryže je India
domov2 prísl. 1. ▶ do vlastného bytu, domu, do svojho domova: ísť zo školy rovno d.; chystať sa, zberať sa d.; odprevadiť, poslať niekoho d.; brať si prácu d.; nakúpiť cestou d.; čo odkážete d.?; napísať d. svojim rodičom a pod. 2. ▶ do rodnej obce, do rodného kraja, do vlasti: po rokoch sa chce vrátiť d.; tešiť sa na cestu d.; prísť d. na Slovensko ◘ fraz. chodiť niekam ako domov a) rád b) často; šport. slang malá domov (vo futbale) prihratie lopty naspäť vlastnému brankárovi
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
domov1, -a m.
1. miesto, kde sme sa narodili, kde žijeme a bývame; rodný dom, príbytok, rodinný kruh, obec, kraj, vlasť: teplý d. útulný; byť bez d-a; dostať zprávu z d-a;
2. inštitúcia, v ktorej sa poskytuje ubytovanie a strava: detský d.; učňovský, vysokoškolský d. internát;
domovský príd.: d-á príslušnosť právna príslušnosť do určitej obce; d-á obec do ktorej je niekto právne príslušný; d-é právo p. občana bývať v určitej obci; d. list verejná listina potvrdzujúca domovské právo v určitej obci; d-á stanica v ktorej je vlakový vozeň vedený v evidencii; d. prístav v ktorom je loď vedená v úradnom registri
domov2 prísl. (smerom) do domu, do svojho domova, do rodného kraja, do vlasti: ísť, prísť, vrátiť sa d.
domom p. domov
domo p. domov
domov m. zried. vlastný príbytok: Ani domova nemá, neborák (Rev. Lehota REV)
domov prísl. (domóu, domvo, domú, domo, domom) 1. csl do svojho domu: Tag zme sa poton dotĺkľi domou (Lišov KRU); Tajdem domó (Nandraž REV); Pome domóv (Lukáčovce HLO); Prišli šetci domvo (Prosné PB); A teho čovieka posu̯ali domú s koňma (Koválov SEN); Utekal friško domom (Lančár PIE); Jak śe zvečerelo, išlo śe domu (Rankovce KOŠ) F. pójďeme uš skoro domom (Bošáca TRČ) - umrieme 2. do rodnej obce, do rodného kraja, do bydliska: Manka potom prišli domo do Rošindola (Ružindol TRN)
domú p. domov
domvo p. domov
domov [-o(v), -ô(v), -u(v)], zsl dom prísl (smerom) do domu, do svojho domova; do rodného kraja: kdiz panem domow przigel (ŽK 1453); kdy zase domu yssla (ANTON 1571); domuow byl wczasrano odbehel (ILAVA 1635); kdi yssel domog; kdy pryssol Petreno s ffurmany domo (ŠTÍTNIK 1690, 1706); kdi domuo posol prissiel (KRUPINA 1706); aby se drewo na hrbatě domůw odnásseti dowolilo (ZVOLEN 1769); mosel se dom vratit (KCS 18. st)