Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

domnienka -y -nok ž. nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad: naivná, mylná d.; vyvrátiť d-u; žiť v d-e, že ...

domnienka -ky -nok ž. ▶ nepotvrdená mienka; syn. dohad, predpoklad: správna, mylná, naivná, klamná, falošná d.; (ne)vyvrátiteľná d.; vedecká d. hypotéza; subjektívna d.; vysloviť, potvrdiť, vyvrátiť, odmietnuť domnienku; jeho d. sa splnila, potvrdila; žiť v domnienke, že ... byť o niečom presvedčený; Zatriasli ním v domnienke, že spí, a vtedy zistili, že je v bezvedomí. [M. Urban]; Mal sto chutí overiť si svoju ničím nepodloženú domnienku. [I. Izakovič]; práv. právna d. zákonom stanovený predpoklad, podľa ktorého z existencie jednej skutočnosti sa usudzuje o existencii inej bez toho, že by ju bolo treba dokazovať

domnienka, -y, -nok ž. niečo, o čom sa domnievame, názor, predpoklad, hypotéza, domnenie: nesprávna, chybná, falošná, klamná d.; nechať niekoho v d-e; byť, žiť v d-e, že...; Zatriasli ním v domnienke, že spí. (Urb.)

(jedna) domnienka; (bez) domnienky; (k) domnienke; (vidím) domnienku; (ó) domnienka!; (o) domnienke; (s) domnienkou;

(tri) domnienky; (bez) domnienok; (k) domnienkam; (vidím) domnienky; (ó) domnienky!; (o) domnienkach; (s) domnienkami;